Hmla

Originálny názov: The Fog

Žáner: Mysteriózny horor
Minutáž: 100 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia:Rupert Wainwright
Scenár: Cooper Layne
Kamera: Nathan Hope, Ian Seabrook
Hudba: Graeme Revell
Hrajú: Selma Blair, Tom Welling, Maggie Grace, DeRay Davis…

Dám vám kvízovú otázku. Čo spája filmy Psycho, Omen – Prichádza Satan a Hmla? Dalo by sa polemizovať. Na jednej strane ich spája kvalita, na strane druhej zbytočné remaky. Prečo sa takto znehodnocujú pôvodné, podarené verzie?

Ubehlo celé štvrťstoročie od vypustenia filmu Hmla (The Fog, 1980) do sveta. Vtedajší úspech (nijak svetoborný) mal na svedomí zaujímavý režisér hororového žánru, ktorý už dnes prakticky len dožíva, John Carpenter, známy predovšetkým kultovou vecičkou – Vec (The Thing, 1982). Priemerný výsledok filmu však aj napriek tomu po 25-tich rokoch presvedčil pár zainteresovaných, že film potrebuje novú rovnošatu a oplatí sa natočiť. Aké odvážne a zároveň hlúpe.

Voľba režiséra padla na človeka, ktorý mal pred siedmymi rokmi na svedomí Stigmy (1999), na muža menom Rupert Wainwright, ktorý si zrejme túžil poopraviť značne nalomené renomé. Pre skúsenejšieho diváka však už voľba režiséra naznačovala niečo o výslednej podobe filmu. A tá sa aj naplnila. Katastrofa.

Príbeh sa podobne ako jeho predchodca odohráva v pobrežnom mestečku Antonio Bay. Na prvý pohľad by sa zdalo, že nenájdete kľudnejšie miesto na relax a odpočinok. V meste sa nič nedeje, jedinou hybnou silou sa v týchto dňoch stal nový pamätný pomník štyroch hrdinov, ktorí vraj údajne pred niekoľkými desiatkami rokov uchránili mesto od toho najhoršieho. Nikto však presne nevie ako to celé bolo, a nikto ani len netuší, že práve táto slávna štvorica upísala Antonio Bay pod strašnú kliatbu.

Na mesto sa valí hmla strašidelných rozmerov. Začínajú pribúdať nešťastia, až príliš zvláštne náhody a nikto nevie, čo alebo kto to má všetko na svedomí. Keď sa v hmle začnú objavovať desivé postavy na lodi, pár ľudí začne vidieť v celej veci istú paralelu s neprebádanou minulosťou, ktorá sa samozrejme na konci vyrieši najtrápnejším spôsobom aký si len viete predstaviť. Neoplatí sa viac prikladať k príbehu, pretože ak by sme prezradili ďalšie skutočnosti prídete aj o to málo, čo tento zbytočný film ponúka.

Film v celku absolútne nefunguje a neuveriteľne nudí! Áno, nudí. Chce sa vám z neho plakať, nie však od dojatia, ale od tej nekonečnej, únavnej, dlhej, hroznej, odpornej 100 minútovej nepodarenej filmárskej roboty. Komu česť, tomu česť, pre ľudí, čo si nevážia dôveru a možnosť točiť vo veľkom je potreba jednej, dvoch faciek na spamätanie sa.

Herecké obsadenie je tak nekvalitné, že si nezaslúži priestor čo i len jedného riadku. Tom Welling? Sladký „suchoprd“, ktorý stihne akurát predviesť svoje vyšportované telo. Je pravda, že scenár ho núti predvádzať hrôzostrašné grimasy a nereálne reakcie na podnety, v ktorých sa normálny človek chová úplne inak, jemu to však očividne neprekáža.

Maggie Grace? Áno, presne tá (Shannon). Známa to persóna z vynikajúceho seriálu Lost sa predviedla v tmavom svetle a je na škodu, že ju autori scenáru „Nezvestných“ nenechali radšej dlhšie naživo, mohla sa vyhnúť tomuto dvojmetrovému prešľapu, ktorý by na atletickom mítingu pri trojskoku vysmialo celé 80-tisícové hľadisko. Selma Blair? Súhlasím, v tomto prípade je víťazkou a najlepšou zo všetkých, ale v ambicióznejších projektoch by sa prepadla hanbou pod zem. Na záver som si nechal čerešničku na torte v podobe Adriana Hougha (farár Robert Malone), ktorý ma dokázal neskutočne rozosmiať svojráznym hereckým výkonom, jedným slovom: STRAŠNÉ.

Film Hmla až na scénku v pitevni nezaujme v ničom, na horor je až moc nestrašidelný a vytýčiť môžeme snáď len krásne filmové prostredie s príjemnou kamerou, ktorá predčila všetko ostatné. Preto vám tento film môžem jedine neodporučiť a dúfať, že ma poslúchnete a úspešne sa mu vyhnete. Presvedčiť by vás mohlo aj to, že počas celej recenzie som musel popíjať minerálnu vodu Magnesia, ktorá na obale okrem iného píše: ..s relaxačným, ukľudňujúcim bylinným výťažkom. Verte, že bez nej by som teraz ležal na psychiatrii.