Žáner: dráma
Minutáž: 115 minút
Krajina: Francúzsko | Nemecko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Leos Carax
Scenár: Leos Carax
Kamera: Yves Cape, Caroline Champetier
Hrajú: Denis Lavant, Edith Scob, Eva Mendes, Kylie Minogue, Elise Lhomeau, Jeanne Disson, Michel Piccoli, Leos Carax, Nastya Golubeva Carax, Reda Oumouzoune, Zlata, Geoffrey Carey a ďalší
Po trinásťročnej odmlke sa vracia na výslnie celovečerného filmu ikona francúzskeho filmu – Leos Carax. Excentricko-kontorverzný režisér, zbožňovaný a zároveň nenávidený, ktorý za tridsaťročné pôsobenie vo filme nakrútil len päť snímok, vrátane najnovšieho Holy Motors. Jeho rukopis zahŕňa vizuálne precízne spracovanie látky, poctu hlavnému mestu Francúzska a odkazovanie na bohatú kinematografickú minulosť. Tieto prvky obopínajú aj príbeh(y) tohto filmu, podľa viacerých odborníkov kandidáta na Zlatú Palmu na májovom festivale v Cannes. Tú síce nezískal, ale kvalita filmov sa počtom ocenení našťastie nemeria.
Nosnou témou Caraxových filmov je šialená láska (l’amour fou) dvoch ľudí. Vo svätých motoroch je téma lásky znova podprahovo prítomná, avšak v inej forme. Hlavnou postavou je mysteriózny Pán Oscar, ktorý behom jedného dňa navštevuje rôzne miesta francúzskej metropoly, kde vykonáva predom zadané úlohy. Zo začiatku nie je zrejmý motív jeho činov a celkový zmysel niektorých zadaní, ale naplnenie témy sa čoskoro dostaví. Oscar totiž figuruje na hranici reality a show, ktorá pomáha ľuďom pri ich životných ťažkostiach a úskostiach. Prežíva množstvo životov len preto, aby mali okolité individuality pocit, že životy, ktoré žijú sú skutočné.
Carax zvykol pred rokmi spolupracovať s Denisom Lavantom. Ten sa mu stal dvorným hercom a ich návrat je veľmi zdarný. Pán Oscar vďaka Lavantovi dokáže zaujať hneď od prvého momentu, i keď je strohý na dialóg. Je to Lavantova prirodzená nátura, ktorá dokáže vizuálne presvedčiť diváka, že on je ten pravý a úloha mu sedí. Lenže Holy Motors nie je o postave, ale o postavách. V rovine samotnej zmeny identity prechádza Oscar viacerými miestami Paríža, čím režisér odkazuje nielen na krásu mesta, ale podprahovo oslavuje aj svoje staršie počiny. Aj to je však len doplnok.
Práve prevtelovanie sa do jednotlivých postáv zosobňuje prvok šialenej lásky. Lásky k samotnému hereckému remeslu a podstate filmového kumštu. Ako vraví Oscar priamo vo filme: „robím to pre potešenie z hrania“. Pocta herectvu je jednou z kľúčových ambícií filmu. Majoritné posolstvo je však nejednoznačné, pretože film sa svojou štruktúrou odohráva vo viacerých úrovniach a každého dokáže zaujať (alebo opačne – nezaujať) niečím iným. Dostáva sa tak na vysoký stupeň schizofrenického levelu. Každý minipríbeh zosobňuje vlastnú ideu prevedenú vždy inou formou. Odohrávajú sa v nich či už spomenuté kinematografické idey, ako aj podstaty človeka, samotného prežita, vesmíru a bytia.
Medzi najpôsobivejšie a najvýpovednejšie scény patria CGI epopej pohybu a príbeh netvora Merde (prítomná Eva Mendes), ktorý je priamym premostením na Caraxovu poviedku z filmu Tokio! (2008). Je tu však prítomné aj intermezzo, v ktorom partia muzikantov (na čele s Lavantom) hrá na harmoniky v krásnej symbióze, čo vás dokáže doslova vytrhnúť zo sedadla/stoličky. Hudobná stránka filmu je celkovo na vysokej emocionálnej, ba až existenciálnej úrovni, zosobnenej napríklad skladbou „Who were we“ v prevedení speváčky Kylie Minogue.
V súčte rovnice vyššie menovaných prvkov je Holy Motors doslovným Bodom-G kinematografie, aj keď má po svete mnoho kritkov, či z radov laickej verejnosti, alebo odborníkov. Divákom, ktorí doslova bažia po nových obzoroch filmu, obsahových rovinách dosiaľ nepoznaných a hereckých schopnostiach nevídaných, adresujem jednoducho odporúčanie. Čistá filmárčina, nielen nezabúdajúca na svoj pôvod, ale schopná z neho vyťažiť obrazovo dychberúce scény. Film však dokáže vďaka svojej viacvrstevnosti zabezpečiť silnú katarziu aj pre bežného diváka a to nielen na jedno pozretie. Sám som film videl viackrát a je to presne ten typ, ktorý žije a rastie priamo s vami.
