Horšie to už nebude

Originálny názov: Stranger than Fiction

Žáner: dráma/komédia
Minutáž: 113 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Marc Forster
Scenár: Zach Helm
Kamera: Roberto Schaefer
Hudba: Britt Daniel, Brian Reitzell
Hrajú: Will Ferrell, Maggie Gyllenhaal, Emma Thompson, Dustin Hoffman, Queen Latifah

Willa Ferrella si určite nie len ja predstavím skôr ako komika. Tento už 40 ročný herec sa nám poväčšine vrýval do pamäte čoby „bezodný Frank“ v komédii Mladosť v ťahu alebo nás rozosmieval v uletených komédiách typu Zoolander či Hlásateľ: Príbeh Rona Burgundyho. Mne osobne sa páčila aj jeho malá rolička v komédii Ako uloviť družičku, kde sa jeho „zvrátený“ výstup ku koncu filmu stal nezabudnuteľný. O to väčšie prekvapenie ma čakalo, keď sa vložil aj do tohto žánrovo iného projektu pod názvom Horšie to už nebude, ktorý je dramaticko-romanticky poňatý, samozrejme ani tu nechýbajú prvky humoru, i keď úplne iného typu, než sme u Ferrella zvyknutí.

Horšie to už nebude je príbeh o Haroldovi Crickovi a jeho hodinkách. Harold žije svoj stereotypný život daňového úradníka už asi dvanásť rokov, pričom ho každý deň čaká ten istý rituál. Ráno vstane, počíta si presne ťahy zubnej kefky, počíta si schody i kroky keď beží na autobus. Potom presne v 8:17 stihne svoj autobus a čaká ho zhruba sedem tisíc daňových spisov. Toto všetko je neomylne riadené jeho hodinami až do doby, keď sa mu zrazu pri jeho 76 ťahoch kefky pri čistení zubov ozve ženský hlas v jeho hlave. Hlas s ním nekomunikuje, len opisuje Haroldovú existenciu. Harold je z počiatku samozrejme zmätený a časom zisťuje, že sa stáva figúrkou v rukách vyššej moci, keďže hlas rozprávajúci jeho život sa nemýli. Touto vyššou mocou je v našom prípade spisovateľka Kay Eiffelova, ktorá netuší, že jej hlavný hrdina niekde existuje. Čo je však horšie, spisovateľka je známa tým, že sa k svojim hrdinom nespráva priveľmi zhovievavo a necháva ich na konci knihy zomrieť. Momentálne má „tvorivý blok“, desať rokov nevydala knihu a tak rozmýšľa ako zabiť svojho najnovšieho hrdinu. O týchto zámeroch sa prostredníctvom hlasu vo svojej hlave dozvedá aj samotný Harold a tak sa rozpútava kolotoč trochu fantastických, niekedy komických, niekoľkých neprehnane milých a hlavne dramatických situácii.

Režisérom filmu je Marc Foster (Hľadanie Krajiny-Nekrajiny, Hranice života), ktorý nám ponúka tento príbeh koexistencie dvoch ľudí, dvoch osudov hlavných postáv, pričom nenásilne priberie aj niekoľko vedľajších, povedal by som skôr epizódnych postavičiek, ktoré zasiahnu do príbehu. Ani jedna strana netuší o tej druhej a my tak trochu fandíme obom. Haroldovi samozrejme neprajeme zlý koniec, no pri pohľade na spisovateľku Key Eiffelovú v podaní Emmy Thompson zápasiacej so svojim blokom za pomoci asistentky z vydavateľstva Penny (Queen Latifah), nám nedá pokoj tá myšlienka, či to predsa len nemá byť presne to, čo osud Haroldovi pripravil. O to ťažšie sa to však stáva pre Harolda i diváka v okamihu, keď spoznáva pekárku Anu Pascalovú (Maggie Gyllenhaal), pri ktorej Harold akoby opäť začal žiť. Alebo to je len krutá hra spisovateľky?

Je veľmi ťažké zaradiť tento film žánrovo. Ide o príbeh, ktorý je rozprávaný aby mal určitú koncepciu a divák vlastne vie, komu ten hlas patrí. Nie je vysvetľované prečo ten hlas Harold počuje a prečo sa mu toto všetko deje, je to len niť na ktorú sa postupne nabaľujú „tie“ milo-komické a dramatické situácie, ktoré dávajú možnosť vyniknúť hercom. A že naozaj vynikli je neprehliadnuteľné. Will Ferrell je naozaj skvelý. Zo začiatku strojovo pôsobiaci a uhladený prejav človeka zamestnaného vo veľkej korporácii pracujúcej s číslami dôležitejšími ako ľudia, ktorých sa týkajú, postupne prechádza do zúfalo vystrašeného, až detský pôsobiaceho hrdinu. S týmito zmenami charakteru sa Ferrell dokonale popasoval a je naozaj viditeľné, že sa dokáže naplno prejaviť aj vo vážnejších úlohách. My fanúšikovia odchovaní na jeho „sprostom“ humore však dúfame, že nikdy neprestane aj s tými menej vážnymi roličkami, ktoré mu tak svedčali doteraz. Nemenej zdatne mu sekunduje aj Emma Thompsonova čoby nevyrovnaná spisovateľka, svojou účasťou poteší aj Dustin Hoffman ako expert Jules Hilbert ponúkajúci svoj pohľad na veci čo sa dejú Haroldovi. Maggie Gyllenhaalova sa tiež pekne zhostila svojej úlohy vládou opovrhujúcej pekárky a pôsobí veľmi milo, pričom dopĺňa tú druhú časť romantickej sušienky. Každopádne jej postava nemala dostatok priestoru na vyniknutie. Film niekomu určite pripomenie Adaptáciu, možno Truman Show svojím spôsobom spracovania, niektoré pasáže mne osobne pripomenuli Garden State svojou atmosférou, čo je však najdôležitejšie nehrá sa na nič veľkolepé a s pokojným svedomím využíva mix toho, čo sa už na filmovom plátne osvedčilo a ako celok to pôsobí viac než príjemným dojmom.

Moje odporučenie tak smeruje ku všetkým tým, ktorí sú už nasýtení tohtoročnými pirátmi, zlobrami, či autíčkami meniacimi sa na robotov. Dosť bolo akcie, teraz je čas na niečo, čo dve hodinky vášho života naplní intenzívnou filmovou zábavou, kde sa o smrti hovorí ako o časti života a kde láska sa pečie spolu so sušienkami.