Originálny názov: The Hills Have Eyes
Žáner: Dráma / Thriller / Horor
Minutáž: 107 minútKrajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Alexandre Aja
Scenár: Alexandre Aja, Wes Craven, Grégory Levasseur
Kamera: Maxime Alexandre
Hudba: tomandandy
Hrajú: Desmond Askew, Emilie de Ravin, Billy Drago, Ted Levine, Kathleen Quinlan, Aaron Stanford
Jedným z najnavštevovanejších filmových žánrov stále zostáva horor, ktorý sa tejto popularite teší už dlhé roky a je zaujímavé, že navštevované (najmä v USA) sú aj horory, ktoré nemajú prakticky žiadne filmové kvality (napr. Múzeum voskových figurín), ale diváka pritiahnu niečím iným (napr. „inteligentná“ Paris Hilton) a producenti vždy na tom pekne zarobia. Tak sa netreba čudovať, že vzniká v Amerike čoraz viac hororov, ktoré sa väčšinou nakoniec dostanú aj k nám. Ale základnou chybou ich tvorcov je nedostatok kreativity a nových scenárov, takže väčšina hororov posledných rokov sú remaky. A to remaky zväčša horšie ako originály. Pekným príkladom je nová verzia filmu The Omen – Satan prichádza, kde sú tak kvalitne zvládnuté dramatické scény, že som sa pri ich sledovaní z chuti zasmial a so mnou aj takmer celé kino.
Tentoraz sa producenti podujali na remake klasiky Wesa Cravena (Nočná mora v Elm Street, Vreskot) The Hills Have Eyes (1977), filmu, ktorý v dobe svojho vzniku bol reakciou na Texaský masaker motorovou pílou a zaznamenal prekvapujúci úspech, aj napriek extrémne nízkemu rozpočtu (230 000 dolárov, remake stál síce trochu viac – 15 miliónov, ale aj tak sa stále jedná o veľmi lacný film) a film sa dočkal v roku 1985 aj pokračovania, takisto pod režisérskym vedením Cravena. Keďže Texaský masaker sa už pokračovania v roku 2003 dočkal, a dokonca sa jednalo o značne úspešný remake, rozhodol sa Craven, že urobí remake svojich Hôr. Na režisérsku stoličku dosadil mladú krv, presnejšie Francúza Alexandra Aja, ktorý si renomé získal svojim filmom Noc s nabrúsenou britvou (Haute Tension), ktorý sa na konci roka premietal aj u nás. Craven išiel na to značne logicky, pretože Aja vo svojom francúzskom horore ukázal, že má úžasný cit pre vizuál filmu aj pre zvukovú stopu a navyše sa vôbec nebojí brutálnych scén, práveže sa v nich viac-menej vyžíva. A to sú pre tento žáner veľmi cenené vlastnosti, takže producenti predpokladali, že film bude kvalitný, ale asi nečakali, že prekoná originál…
Máme jednu vcelku typickú americkú rodinku tvorenú siedmimi ľudskými bytosťami a dvoma zvieracími miláčikmi – nemeckými ovčiakmi. Otecko rodiny, vlastník SBSky a značne militantný človek odmieta ísť do Kalifornie po normálnej diaľnici, ale chce si užiť púšte. Zvyšok rodiny veľmi nesúhlasí, ale keďže je otec vedúci zájazdu a aj trochu nervák, musia sa podriadiť. Príbeh začína, keď sa karavan ocitá na jednej zapadlej benzínke na hranici púšte, kde sa americká vláda hrala s jadrovými zbraňami, a kde je vstup viac-menej zakázaný. Netradičný majiteľ benzínovej stanice najprv vyzerá, že je vcelku v pohode, ale nakoniec výletníkov pošle na skratku, ktorá sa ale ukáže skôr ako skratka do pekla, vôbec nie do San Diega. Auto sa uprostred púšte pokazí a navyše sa začnú diať divné veci. Zmiznú psi, skratka končí obrovským kráterom plným vybrakovaných áut, naši hrdinovia počujú divné zvuky a začne sa stmievať. Potom už nastáva tá pravá hororová zábava…
Úvodné spoznávanie sa s postavami prebieha úplne klasicky, Aja si vyčlenil značnú časť filmu aby sme spoznali nielen postavy, ale aj prostredie v ktorom sa film odohráva. Táto pokľudná časť (navyše rozprávaná a snímaná značne klasicky) sa ale rázne končí scénou, keď sa otec rodiny vracia k benzínke po pomoc. Tu už začína ukazovať Aja svoje kvality, keď je scéna krásne gradovaná a inteligentne premyslená (plus pekne brutálna).
Po tomto úvode do násilnej časti hororu, pokračuje Aja v budovaní napätia a desu u diváka scénou, keď musí rodinka bojovať proti nepriateľským a zdegenerovaným domorodcom dokonca na dvoch frontoch. Asi najlepšia scéna filmu je snímaná veľmi živo a efektne a jej doprovodom je veľmi zaujímavá zvuková stopa, ktorá okrem bežných zvukov, kvílenie, chrčanie, plaču a kriku obsahuje aj rôzne divné zvuky ako škripot, chvenie a podobne, ktoré skvele dotvárajú atmosféru utrpenia a neschopnosti vzdorovať zlu.
A po výbornom inferne nastavajú znovu pokojné scény, ktoré nás majú pripraviť na finále. Tu sa ale začínajú ukazovať chyby filmu, za ktoré jednoznačne môže scenár, ktorý vychádza z pôvodného filmu (aj keď obsahuje dosť veľa zmien) a tak sa v nových Horách vyskytuje množstvo typických klišé. Napríklad členovia rodinky sú pri prvom útoku logicky úplne mimo a nevedia ako majú konať, čo sa dalo čakať. Keď sa ale rozhodnú niečo podniknúť sú z nich zrazu odvážni bojovníci a hlavný pomstiteľ v sebe spája ku koncu tie najlepšie vlastnosti MacGyvera a Ramba dokopy. Celkovo jeho nájazd do mesta je plný amerických patriotistických volovín, od všade prítomnej americkej vlajky, cez zaujímavé použitie hymny až po hudbu, ktorá ako keby z oka vypadla skladbám z majstrovských kúskov režiséra Michaela Baya. Niekomu to môže vadiť, ja som to bral skôr ako ironickú narážku od neameričana, čo asi nebude úplne pravda (nanešťastie). Okrem takýchto zbytočností, záver obsahuje aj ďalšie vizuálne lahôdky, napríklad prebudenie v jednej zaujímavej krabici…
Celkovo sa dá povedať, že Aja je v hororovom žánre momentálne asi ten najlepší režisér, ktorý dokáže aj z blbého scenára (aký iste tento film má) urobiť v mnohých momentoch veľmi kvalitnú zábavu. Navyše remake je takmer vo všetkom oveľa lepší ako originál a možno by bol ešte lepší, keby nebol producentom Wes Craven a nedýchal Ajovi na krk. A takisto by bol lepší, keby Americký cenzorský úrad značne nezostrihal film na úkor akčných scén a tak vo filme prevládajú najmä tie kľudnejšie na úkor zábavnosti filmu. V USA už ale stihla vyjsť UNRATED verzia filmu, ktorá má tento neduh úplne obrátiť a snáď sa niekedy dostane aj ku nám. Bude veľmi zaujímavé sledovať ako sa bude vyvíjať kariéra Alexandre Aju v Hollywoode, snáď postupne dostane šancu točiť aj oveľa lepšie scenáre a možno aj iné žánre, schopnotíi ma na to rozhodne neúrekom.