Hory majú oči 2

Originálny názov: The Hills Have Eyes II

Žáner: horor
Minutáž: 89 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Martin Weisz
Scenár: Wes Craven, Jonathan Craven
Kamera: Sam McCurdy
Hudba: Trevor Morris
Hrajú: Michael McMillian, Jessica Stroup, Daniella Alonso, Jacob Vargas, Lee Thompson Young, Michael Bailey Smith, Derek Mears, Jay Acovone, Archie Kao

Dva roky potom, ako láskaví a prítulní zmutovaní ľudkovia zmasakrovali v odľahlej púšti polovicu jednej rodiny, bola do týchto miest vyslaná prieskumná jednotka americkej armády. Z počiatočnej rutinnej úlohy sa vykľuje zúfalý boj o holý život. Evidentne tu ešte pár krásavcov zostalo a sú krvilačnejší ako kedykoľvek predtým. Asi sa netreba veľmi zmieňovať o tom, že do šuchotania pukancov a sŕkania koly sa ozve nejeden výkrik hrôzy a potečie krv. Veľa krvi.

Wes Craven je slávny americký tvorca hororov. V roku 1977 nakrútil drsný horor Hory majú oči, ktorý minulý rok podľa vlastného scenára nanovo prerozprával francúzsky režisér Alexandre Aja, pričom Wes Craven ho produkoval. Tento rok okrem produkcie napísal scenár pokračovania spolu so svojím synom Jonathanom, ktorý je na začiatku svojej filmovej kariéry, rovnako ako jeho otec v čase vzniku pôvodného filmu (Wes predtym ešte stihol nakrútiť v roku 1985 nevydarené pokračovanie). Aby tých začínajúcich tvorcov nebolo málo, réžiu dostal na starosti Martin Weisz.

Remake z minulého roku sa nestal žiadnou klasikou, ale stále môžeme hovoriť o dobre zvládnutom remesle. Prvá polovica bola dokonca výborná. Postavy pôsobili celkom sympatickým a uveriteľným dojmom. Zvyšok filmu sa síce trochu utopil v prílišnej brutalite, ale celkovým výsledkom bol ešte stále ľahký nadštandard. A hlavne rešpektoval také pravidlá žánru ako napríklad to, že je oveľa účinnejšie predmet strachu spočiatku schovávať a nie ho ukázať po prvých 5 minútach. Teraz si zmutované potvorky v púšti veselo poskakujú od samého začiatku. O väčšine postáv nevieme vôbec nič a keď zomrú je nám to v podstate jedno. Zomierať je vlastne ich jediná úloha. A musí ich byť dostatočný počet, aby mohli byť v pravidelných intervaloch nejakým brutálnym spôsobom zabité. Je pravidlom, že vždy keď sa niekto rozhodne vykonávať potrebu, má smolu a niekto ho „vyruší“.

Ako sa na dvojku patrí, všetkého si užijete viac. Viac krvi, príšer aj viac mŕtvych. Ale aj tie vraždy boli v jednotke nakrútené viac štýlovo a efektne. Aja si to zrejme celkom užil, Weisza akoby to vôbec nebavilo. Žánrovo sa dvojka viac posunula k typickej tínedžerskej vyvražďovačke typu Viem, čo ste robili minulé leto (rozdiel je akurát v tom, že obeťami nie je partia mladých ľudí, ale vojaci). Slabiny scenára sú ešte viac zvýraznené neschopnosťou režiséra priniesť čokoľvek zaujímavé. Atmosféra je nulová, žiadne postupné budovanie napätia, žiadne účelné využitie hudby, zvuku alebo kamery. Akurát občas niekto odniekiaľ nečakane vyskočí. Film nevyvoláva ani tak strach, ale skôr zhnusenie pri niektorých drsnejších scénach a úsmev pri tých, kde bola prekročená miera hlúposti. Logika si tiež užije svoje. Stále zostáva záhadou čím sa tí mutantíci živia, ak náhodou práve niekto neprechádza okolo. Najnovšie by bolo zaujímavé vedieť, odkiaľ berú elektrinu a či za ňu platia na pošte, cez internet alebo SIPO.

Niekedy tá prieskumná skupina pôsobí ako tlupa absolútne neschopných a trochu pribrzdených výletníkov a nie ako vycvičení a vyzbrojení vojaci (zrejme je bežné nechávať si pred latrínou len tak pohodený samopal). „Domorodci“ sú zase extrémne rýchli, silní a odolní (pri výsledkoch našich športovcov by možno stálo za zváženie vytvoriť tréningové centrum v blízkosti Jaslovských Bohuníc).

S blížiacim sa koncom neprichádza žiadne stupňovanie tempa alebo napätia, akurát sa zvyšuje frekvencia krvavých scén a samoúčelná brutalita. Jednoduchý a bezmyšlienkovitý príbeh nenaruší žiadny zbytočný nápad alebo nečakaný zvrat, ktorý by len vyrušoval. Jedinou otázkou zostane, či sa niekomu podarí prežiť, a ak áno, kto bude tým vyčerpaným, zašpineným a zakrvaveným šťastlivcom, kráčajúcim v ústrety slnečným lúčom. Nezaškodilo by ani trochu humoru a nadhľadu. Výkony hercov sa prakticky nedajú hodnotiť, pretože scenár nedáva nijaký priestor pri žiadnej z postáv ani náznakom vydolovať niečo hlbšie. Utekať, vrieskať, strieľať alebo zápasiť dokáže aj lepšie vycvičený šimpanz.

Hory možno majú oči, ale rozhodne nemajú rozum a vkus. Výnosy z dvojky našťastie neboli až také vysoké ako mal prvý diel, a tak sa snáď nedočkáme ďalšieho zbytočného filmu na túto tému. Ak to bez hororu nemôžete vydržať a potrebujete trochu podráždiť nervy, tak potom si radšej počkajte na Vacancy (Motel smrti) režiséra Nimróda Antala.