© Lionsgate
Bolo to len kriku a mediálneho vzruchu, keď sa začiatkom minulého roka objavil nízkorozpočtový horor Hostel, ktorý najprv zarobil pekný balík dolárov v amerických kinách a následne sa meno tohto hororu začal objavovať čoraz častejšie v našich médiách v súvislosti s umiestnením filmu práve v našich končinách. Následkom toho sa zdvihla vlna národného cítenia Slovákov a zrazu o Hosteli každý negatívne rozprával už predtým, ako ho vôbec u nás niekto aj videl.
Keď konečne k nám film vo februári dorazil, ukázalo sa, že to „zosmiešňovanie“ Slovenska je najmä prostriedok na budovanie atmosféry pre Američanov, čo ale z nášho pohľadu urobilo z Hostelu takmer paródiu. Taktiež sa ukázalo, že film mal oveľa viac filmových chýb, než len to neustále omieľané použitie slovenských reálií. Pre režiséra a scenáristu Eliho Rotha ale jeho film predstavoval značný úspech, a tak sa niet prečo čudovať, že druhý diel Hostelu sa práve blíži do našich kín. Dokonca na Slovensku je Hostel 2 premietaný skôr ako v USA, alebo hocikde inde v Európe. Koľká to česť…Príbeh sa snaží zo začiatku pokračovať v príbehu jednotky, keď uvidíme, čo sa stalo s jediným hrdinom z jednotky, ktorému sa podarilo prežiť. Po tomto úvode sa ale príbeh posúva ďalej, keď sledujeme tri Američanky, ktoré spoznávajú cez prázdniny krásy starej Európy. Po návšteve Ríma sa inteligentná Beth, živelná Whitney a zakríknutá Lorna presúvajú na návštevu Prahy. Vo vlaku ich ale žena, ktorú spoznali už v Ríme, presvedčí, aby išli s ňou na Slovensko, kde sa dá zažiť tá pravá zábava a kde sú vraj najlepšie horúce kúpele. Tri kamarátky sa tak vyberú na Slovensko, kde sú nadšené z miestnej kultúry a plné očakávaní na nové zážitky. A tie nedajú na seba dlho čakať…
Paralelne so základnou dejovou líniou sa vyvíja ešte druhá, ktorou sa pokúsil Roth rozšíriť základný rámec filmu, ktorý je predsa len klasickou vyvražďovačkou. Druhá dejová línia sa točí okolo spôsobu získavania klientov na mučenie na Slovensku. Sledujeme, ako funguje zločinecká organizácia na čele s Milanom Kňažkom a, najmä, ako sa vôbec získavajú klienti. V tejto časti sú hrdinova dvaja americký biznismeni Todd a Stuart (oboch ich stvárňujú herci zo seriálu Zúfalé manželky). Na ich príklade sa pokúša Roth aj aspoň v minimálnej miere vysvetliť psychologické pozadie celého biznisu, ale veľmi sa mu to nedarí.
Roth pokračuje v základnom duchu prvého Hostelu, ktorý by sa dal označiť ako klasický slasher, ktorý nijak výrazne nevybočoval zo základného rámcu vyvražďovačka v biednom prostredí. V dvojke ale jedinou zmenou v scenári nie je len logická zmena hrdinov z troch mužov na tri ženy (veď čo môže na horor lákať viac ako polonahá kráska bežiaca pred útočníkom), ale aj rôzne ako keby vtipno-hororové vsuvky, ktoré by sa skôr hodili do iného typu hororu, napríklad do nejakého splatteru, ako sú ranné filmy Petra Jacksona. Výborným príkladom je záver filmu, ktorý do filmu vôbec nepasuje. Celkovo atmosféra filmu je zvláštna, jeden z dôvodov je spomínané zastúpenie takmer parodických scén, ktoré spôsobujú, že napätie je budované úplne chabo a nechápem veľmi, ako sa môže na tomto filme niekto výraznejšie báť, dokonca ani občasná brutalita tento dojem nemení.
Druhý dôvod zvláštnej atmosféry filmu je špecifický pre obyvateľa našej republiky, pretože slovenské reálie sú pre každého domáceho diváka veľmi dobré známe a len ťažko môžu vytvoriť výraznejšiu atmosféru strachu. Eli Roth sa ale v dvojke trochu lepšie popasoval s realistickosťou filmu, keď už nevidieť české nápisy (aj keď film bol zase natáčaný tam) a Bratislava nie je zobrazená ako dedinka, keďže dej sa odohráva v kúpeľnom mestečku. Takisto, ako v prvom dieli, aj v Hosteli 2 Roth použil slovenské hudobné podklady do soundtracku filmu, ale na rozdiel od jednotky už v pozadí nepočujeme Tublatanku ani Žbirku, ale najmä slovenské a moravské ľudovky (ale v jednom klube je počuť aj momentálne populárnu hip-hopovú formáciu H16).
Toto spojenie ľudoviek s hororom je veľmi divné, parodické a trápne. Zaujímavé je aj to, že Roth sa v jednej scéne inšpiroval našou slovenskou Báthoryčkou, nedá sa ale povedať, že by to bola nejaká výrazná výhoda druhého Hostelu. V súvislosti s Hostelom 2 sa veľakrát spomínalo, že jednu rolu stvárnil herec Milan Kňažko, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo vo filme vidieť, pretože do úlohy mafiána Sašu sa výborne hodí, aj keď veľmi nechápem, čo ho viedlo k účasti na takomto projekte. Aj v dvojke sa môže divák tešiť na „cigánsku mafiu“ v podaní malých chlapcov, ktorých jediná dobrá scéna je práve s Kňažkom, inak sú skôr na smiech.
Ak by som mal brať Hostel 2 ako paródiu na hororové filmy, tak by sa jednalo o vcelku priemernú paródiu, ktorá ale dostatočne humorne funguje len v našich končinách, pretože kombinácia ľudovky v spojení s vyberaním mučiacich nástrojov bude len ťažko pôsobiť tak parodicky na obyvateľa napríklad takého Singapuru. Hostel 2 sa ale snaží vyzerať ako regulárny horor, ktorý ale na nešťastie svojich tvorcov neoplýva skvelou atmosférou, kultovými scénami ani skvelými nápadmi. Hostel 2 vôbec nevyšiel z tieňa svojho predchodcu, v niektorých veciach je lepší, ale vo viacerých horší ako jeho starší braček, a preto sa mu ušlo aj rovnaké koncové hodnotenie.
