Hotel Artemis
Utopistická vízia, ktorá pokrivkáva

Do kín prišiel Hotel Artemis, ktorý podľa obsadenia môže vyzerať ako príjemné nenápadné a pokojné letné osvieženie. Po tom, ako si film pozriete pochopíte, že tomu tak naozaj je. Problém však je, že by to malo byť úplne inak.

Producent a scenárista Drew Pearce si môže dať čiarku za svoj režisérsky debut. Nie každý sa vo svojom prvom filme môže pochváliť tým, že doň zlanáril napríklad Jodie Foster, ktorá sa tým po piatich rokoch vracia späť do sveta kín, či čoraz populárnejšieho (aj keď u nás relatívne málo známeho) Sterlinga K. Browna. O to horšie potom vyznie, ak hviezdna partia zaostane za očakávaniami, hoci si svoju robotu odvedie slušne, tak, ako sme zvyknutí.

Je rok 2028. V Los Angeles sú nepokoje, ľudia sú odpojení od zdrojov pitnej vody, armáda ani polícia situáciu nezvládajú a firma, ktorá vodu sprivatizovala je k obyvateľom úplne ľahostajná. Do toho všetkého sa v jednej z bánk odohráva rukojemnícka dráma, a tak sa in medias res ocitne divák priamo v centre diania. Už úvodná scéna však sčasti predznamenáva ráz celého filmu – očakávanie veľkej akcie sa obmedzí na kratučkú sekvenciu, ktorá je nedotiahnutá. Vďaka nej sa však aspoň dostaneme do hotela, ktorý je starý, zabudnutý, v jeho vnútri sa však nachádza luxusné zdravotnícke vybavenie. Práve tu si tí najväčší zločinci platia špeciálne členstvo – aby ich tu v prípade núdze dali dokopy. Najlepšie stroje vám dokážu zázračne diagnostikovať každú boliestku, 3D tlačiareň vám vyrobí pokojne aj novú pečeň a pritom za to nechcú veľa – okrem peňazí tu platia len 2 pravidlá – neurážajte personál a nezabíjajte ostatných ubytovaných hostí.

Na mňa osobne pôsobil Hotel Artemis ako komiksová adaptácia. V šere tajného ubytovacieho zariadenia decentne, ale zároveň dôrazne hrajú prím kostýmy, na ktorých si dali tvorcovia záležať azda aj preto, aby zdôraznili, s akými pofidérnymi existenciami máme tú česť.

O hostí sa stará šéfka hotela, sestra, ktorú si po dlhej hereckej pauze zahrala už spomínaná Jodie Foster. Síce dáva do svojej úlohy všetko, ale nestačí to, keďže z diaľky pôsobí ako odhodlaná a starostlivá šéfka, ktorá nikdy neporuší pravidlá, zblízka však kríva v detailoch, ktoré z nej v konečnej podobe robia patetickú a nedotiahnutú postavu. A nie je jediná. Tým ostatným chýba hĺbka, logika konania či iné drobnosti. Bez nich máte oprávnený pocit, že film nenaplnil potenciál.

No bohužiaľ, stalo sa. Hotel Artemis pritom nemá miliónkrát obohranú zápletku. Zauzlení je tu dosť, ani jedno však nie je pre bežného diváka podané dostatočne príťažlivo. Ak sa teda niekoho spýtate o čom bol tento film, možno inú odpoveď ako „o hoteli“ ani nedostanete a to je veľká škoda.

Tu predstavená vízia budúcnosti nie je vôbec márna. Pár metrov štvorcových, na ktorých sa celý film odohráva, spočiatku diváka láka tajomnosťou aj nezvyčajným využitím jeho jednotlivých kulís. Dokonca sa vo filme otvárajú aj otázky, na ktoré hľadáme odpovede už dnes – napríklad pálčivé problémy globálneho otepľovania, radikálne správanie obyvateľstva či nenásytnosť korporácií často idúcich cez mŕtvoly. K lepšiemu dojmu chýbal prepracovanejší scenár. Ten možno na papieri pôsobil dobre, v priebehu hodiny a pol však diváka vyčerpá, pretože bude hľadať niečo atraktívne, čo však vlastne ani nepríde.

Za samostatnú zmienku stojí postava ochrankára starej pani a šéfky hotela. Everest (ktorého si zahral bývalý wrestler Batista) pôsobí silou a de facto aj dobráckosťou. To, ako dookola rozpráva o svojich zdravotníckych schopnostiach, však viac ako drsne pôsobí hlúpo či dokonca smiešne. Aj The Rock sa po odchode zo sveta wrestlingu stále snaží dosiahnuť status akčného hrdinu, no kým uňho sa objavuje aj potenciál pre dobrého charakterového herca, u Batistu asi nič podobné nehrozí.

Zaujímavou postavou je aj Vlčí kráľ Jeff Goldblum. Kým sa však na plátne stihne „rozšupnúť“, opustí ho a nič po sebe nezanechá. Rovnako zmizne aj dojem z jednotlivých menších zápletiek, ktoré sa skôr hodia na minisériu, než na film. Hotel Artemis rozohrá niekoľko malých príbehov, príliš rýchlo ich však pošle na smrť.

(Ne)poriadnej akcie sa dočkáme až ku koncu filmu. Počas celého jeho trvania to vyzerá ako čakanie na poriadnu bitku či prestrelku, tá sa však udeje až na samom konci a aj vtedy pôsobí akosi kostrbato. A tak sa nemožno čudovať, že film prosto nudí. Záver možno niektorých poteší, je však očakávaný, dalo by sa povedať, že až strnulý a patetický. Cítiť z neho akúsi snahu filozoficky film uzavrieť, to by však čosi filozofické musel zaviať cez plátno aj počas filmu. Ako už tušíte, nestalo sa.

Hotel Artemis mal potenciál, dobré herecké obsadenie aj slušný námet. Ani jedno z toho nevyužil. Veľká škoda.

---