Hotel Transylvánia 3: Strašidelná dovolenka
Keď je v hre zábavný park, o filmové kvality nikomu nejde

Hotel Transylvania nikdy nepatril medzi miláčikov filmových kritikov, napriek tomu sa v kinách premieta už tretí film o upírskej rodinke, ktorá vedie hotel pre monštrá. Vlastne, nie o rodinke, celé sa to točí viac-menej len okolo Draculu, ktorý sa v prvom diele zmieri s tým, že jeho jediná dcéra si vyberie za manžela človeka, v druhom s tým, že z jeho vnúčaťa možno nikdy nebude monštrum a v tom treťom s tým, že ešte aj vo svojom úctyhodnom veku môže nájsť lásku.

Hoci sa dej všetkých troch filmov dá zhrnúť do jednej vety, nie je dôvod v tvorbe filmov prestať. Pri budgete 80 miliónov dolárov totiž každý z dielov zarobil takmer raz toľko, a to len na svojom domácom trhu. Plodné námety, k nim jednoduché príbehy a filmy založené na kontrastoch medzi svetom monštier a tým ľudským. Z toho vyplýva veľa komiky a humoru, ktoré divákov opäť zlákajú.

Takže sme tu, s nami letné horúčavy a tretí diel s podtitulom Strašidelná dovolenka. Veď aj monštrá sú len ľudia, nie? Zmena prostredia udrží pri živote základný komický princíp – monštrózna letecká spoločnosť robí, ako inak, všetko pre nespokojnosť svojich zákazníkov, ktorých temer zabije; dovolenková plavba sa začína v bermudskom trojuholníku; strašidlá sa opaľujú v zásade počas mesačnej noci; obrovský psí maznáčik najmladšieho upírka sa bez problémov dostane na palubu preoblečený za dovolenkára väčších rozmerov…

Rozdielov medzi ľuďmi a monštrami je neúrekom, a tak aj na plátne sa neustále niečo deje. Tam kdesi v úzadí alebo bokom, spravidla niečo nezbedné a celkom nepodstatné, čo odvádza divákovu pozornosť od hlavného deja. Ten je rovnako ako pri predchádzajúci h filmoch banálny, a tak sa vpred posúva pomaly, prerušovaný komickými vsuvkami. Hotel Transylvánia skrátka nechce byť ničím iným, než popkorňákom, filmovou zábavkou, ktorá sa vôbec neberie vážne a nemá filmové (umelecké) ambície.

Napriek tomu aspoň v niečom vyniká. Je to spojenie 3D počítačovej animácia a estetiky, ktorú mnohí poznajú z kreslených seriálov, ako sú Dexterovo laboratórium, Powerpuff Girls či Samurai jack. Prehnané pózy, nerealistický pohyb a expresívne reakcie – ak ste počas dospievania, rovnako ako ja, radi prepli na Cartoon Network, v Hotela Transylvánia iste spoznáte rukopis režiséra Genndyho Tartakovskyho. Pod jeho vedením sú všetky filmy o transylvánskom hoteli nekonečne hravé, trochu staromódne a (mne) aspoň nostalgicky sympatické.

Forma však neprekryje nedostatky scenára, ktorý neponúka nič nové či zaujímavé, je predvídateľný a (ak sa nenadchnete pre výtvarnú stránku animácie, tak) aj nudný. Za zmienku stojí až záverečná bitka s arcizloduchom, ktorá na seba vzdala formu DJ-skej battle. V nej sa scenár konečne úžasne spojil s komikou animácie a vytvorili nečakane vydarené momenty, v ktorých si tvorcovia robia dobrý deň z modernej tanečnej elektronickej hudby a z vtieravých diskotékových odrhovačiek.

Ani tento humorný zázrak v závere však neopodstatňuje vznik ďalšieho filmového dielu. Na druhej strane, o názor filmových recenzentov v tomto prípade vôbec nejde. A Drac toho ešte tak veľa z ľudského sveta neokúsil na vlastnej koži ,takže kým to zarába, franšíza sa bude rozrastať. Vonku sú nielen tri filmy, ale aj dve knihy, dva krátke filmy, televízny seriál a päť hier, a to nie je zďaleka všetko.

Todd Durham, ktorý ako tvorca stojí za celým Hotelom Transylvania, totiž na samom začiatku dal dokopy tzv. bibliu, ktorá počíta nielen s nešpecifikovaným počtom filmov, aj s hotelovou sieťou a tematickým zábavným parkom. A štúdio Columbia Pictures (materská spoločnosť Sony Pictures Animation) si to celé ako plán osvojilo. Mašinéria sa pri filme číslo tri zaiste nezastaví.

---