Hovor so mnou!
Mrazivá hra s mŕtvymi

Na to, že produkčná spoločnosť A24 je ekvivalentom a živnou pôdou pre divné a psychologické námety, sme si už zvykli. Hovorím o šiške, ktorá ovláda svet (Všetko, všade, naraz), lastúra s topánkami hľadajúca zvyšok svojej rodiny (Marcel the Shell with Shoes On) alebo tohtoročný úzkostlivý Joaquin Phoenix, nad ktorým vládne matka a penis (On sa bojí) a mnohé ďalšie. A ešte šialenejšie. Ich najnovší austrálsky počin s názvom Hovor so mnou! svojou zvláštnosťou útočí už v traileri, keď sa pozeráme na skupinu tínedžerov, ktorá sa cez popísanú sadrovú ruku zahráva s mŕtvymi dušami. Naozaj – sadrová ruka.

Práve táto hra sa Mii zapáči. Len prednedávnom zomrela jej mama za zatvorenými dverami a nikto presne nevie, čo sa stalo. Hračka, spájajúca živý svet s mŕtvym, je pre Miu ako droga a len máločo dokáže prekonať jej účinok. Stačí zapáliť sviečku, dotknúť sa sadrovej končatiny a neznámemu povoliť prístup do svojej mysle. Duchovia vstúpia. Postupne sa pre skupinu stredoškolákov stáva ruka zábavnou závislosťou. Zábavnou až do momentu, kým telo najmladšieho z nich ovládne Miina mŕtva mama.

Rodičmi najmenej obľúbenou správou po párty je počuť, že ich maloleté dieťa to prehnalo s alkoholom. Takmer nikto sa nezamyslí nad tým, že môže byť niečo horšie ako dôsledky pod vplyvom omamných látok. Naťahujúca, zdanlivo priateľská ruka je skvelou metaforou pre ťažké typy drog, ktoré človeka očaria, pohltia a „oklamú“ jeho myseľ.

Ani dospelé postavy vo filme nepočítajú s tým, že ich deti zabaví hrôzostrašný kŕč tela a zbavenie vlastnej mysle v prospech kohosi, kto už nežije. Aj preto sa tínedžerom darí schovávať pravdu o ruke tak dlho. Sranda sa po pár pokusoch vymkne spod kontroly a končí vážnymi zraneniami – nielen tými fyzickými.

Mia zažije nečakaný rozklad priateľstva a vzťahov kvôli vlastnej zvedavosti (a sebeckosti?). Precízne vystavaná nádej a dôvera v najbližšiu osobu je prevrátená na ruby. Film takto nezobrazuje tému iba cez povrchnú prizmu hororového spracovania, no funguje aj na úrovni ľudského trýznenia hlavnej postavy. Z toho mrazí zo všetkého najviac. Napriek tomu, že sa Mia tvári, ako všetko zvláda, duchárska hra dokáže úplný opak.

Z technického pohľadu sa film Hovor so mnou! obratne vyhýba častým telefónnym obrazovkám, aj keď prítomnosť technológií a sociálnych sietí v ničom nepopiera, skôr akceptuje a využíva ich. Aj na základe toho vieme určiť dobu príbehu a povedať, že ide o súčasnosť. Okrem strihovej montáže, ktorá poukazuje na to, že závislosti sa môžu vyskytovať kdekoľvek, na Hovor so mnou! oceňujem aj iné prvky, napríklad atmosféru. Tá nám nedá vydýchnuť od úvodnej scény, až po samý záver. Zároveň vyzdvihujem hororovú surovosť, ktorá pripomína Prekliate dedičstvo (2018) Ariho Astera. Film občas prinúti prižmúriť oči alebo na pár sekúnd odvrátiť zrak. Nápadito komponované či osvetlené zábery sú taktiež veľkým signifikantným znamením pre A24 a ani tentokrát vizuál nezaostáva za dejom. Zvodne natočený príbeh môže pripomínať aj My (2019) režiséra Jordana Peela. Vo filme sa vyskytuje symbol nožníc, ktorý bol využitý taktiež v spomínanej snímke.

Debut Hovor so mnou! je originálnym dôkazom, že aj mladí vedia byť hĺbaví. Môže za to aj vek tvorcov, bratov Dannyhoa Michaela Philippou, ktorí filmom jednoznačne prinášajú nový vietor medzi generačné psychologické horory.