Hranice života

Originálny názov: Stay

Žáner: thriller
Minutáž: 99 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Marc Forster
Scenár: David Benioff
Kamera: Roberto Schaefer
Hudba: Asche & Spencer
Hrajú:Ewan McGregor, Ryan Gosling, Naomi Watts, Bob Hoskins, Janeane Garofalo, Kate Burton, Elizabeth Reaser

Marc Forster sa po silnej oscarovej dráme Ples príšer a dojímavom, „čarovnom“ filme Hľadanie Krajiny-Nekrajiny (nominovanom na 7 Oscarov) opäť rozhodol nakrútiť film z úplne iného súdka. Tentoraz si to namieril pekne z ostra na depresívny, tajomný, psychologický thriller, ktorý pojednáva o živote, smrti a priestore niekde medzi tým. Bezpochyby po dvoch spomínaných filmových lahôdkach každý očakával riadne filmové sústo, no mám tušenie, že pre mnohých zostane jeho nový skvost nepochopený a nezmyselný.

Musím sa priznať, že aj pre mňa bol film do veľkej miery chaotický a nezrozumiteľný, no po druhom vzhliadnutí som ho ako-tak pochopil. Hranice života sú, hádam, zatiaľ dejovo najkomplikovanejším a najnáročnejším filmom tohto roka – takže tento film je stavaný jednoznačne pre divákov, ktorí sa vo filme veľmi radi „hrabú“ a hľadajú detaily, ktoré im pred tým unikli, a pre ktoré nepochopili „pointu“.

Film sleduje new yorského psychiatra Sama Fostera (Ewan McGregor), ktorý po svojej deprimovanej a vyťaženej kolegyni musí „prevziať“ pacienta Henryho Lethema (Ryan Gosling), inak veľmi talentovaného študenta výtvarných umení. Ten sa mu zverí iba s tým, že počuje nejaké hlasy. Pri druhom stretnutí mu však utiahnutý Henry podáva informáciu, že o tri dni, presne o polnoci, spácha samovraždu. A čo by to bolo za psychiatra, keby sa mu v tom nepokúsil zabrániť…

Film si od začiatku až do samého konca buduje veľmi dobrú atmosféru a napätie, ktoré treba oceniť. Tempo burcujúca hudba a skvostný strih sú jednoznačné devízy tohto filmu. Prelínanie jednotlivých scén pôsobí veľmi vkusne, načasovane, proste veľmi originálne. Z kamerových filtrov prevažujú tmavé, studené, deprimujúce až frustrujúce farby. Jednou vetou napísané, film má nezvyčajný a úžasný vizuálny potenciál.

Čo sa týka príbehu, ten je veľmi komplikovaný, mysteriózny, ale zaujímavý. Po zoznámení s Henrym totiž Sam prestáva rozlišovať všednú realitu a zmieta sa medzi ilúziami a skutočnosťou, pohybuje sa v „nejakom“ alternatívnom svete. Jeho priateľka Lila (Naomi Watts), iba pre zaujímavosť jeho bývalá pacientka, je z tohto jeho stavu veľmi znepokojená. Všetko bolo v najlepšom poriadku, až kým sa v jeho kancelárií nezjavil Henry. Hodiny sa krátia a osudná polnoc sa blíži. Ak chce Sam zachrániť svojho pacienta, musí sa naučiť svoje stavy ovládať a rozlišovať, čo je skutočné a čo nie. Nachádza sa totiž na rozmedzí života a smrti, „na mieste, kde nemôže nikto zostať príliš dlho“.

Film vytvára v divákovi neuveriteľné napätie, necháva mu nespočetné množstvo nezodpovedaných otázok a vzrušený divák je v domnienke, že na konci príde veľké „boom“, veľké rozlúštenie (vysvetlenie) pointy, ako tomu tak býva vo filmoch M. N. Shyamalana. No ničoho podobného sa počas vyvrcholenia filmu nedočkáte a ak ste filmu nevenovali veľmi nadpriemernú pozornosť (bude vás asi drvivá väčšina) jednoducho nepochopíte a pravdepodobne film odsúdite za nezmysel so solídnou vizuálnou stránkou.

No verte tomu, že keby ste si film pozreli druhý, hoc aj tretíkrát nájdete v ňom nespočetné množstvo detailov, zložených z krátkych a rýchlych strihov či absolútnych drobností, ktoré vám postupne otvárajú dvierka k rozlúsknutiu „pointy“, ktorú si režisér spolu so scenáristom Davidom Benioffom (25. hodina, Trója) takmer nechali sami pre seba. Neviem ako to bude vo vašom prípade, ale myslím si, že ak si tu pointu sami „vydriete“ opakovaným sledovaním, neustálym rozmýšľaním a hľadaním správnych viet a skrytých detailov máte z toho oveľa lepší pocit, ako by vám ju niekto pekne „nalial do hlavy“. Síce v tomto prípade by len predsa neuškodilo pár pomocných ťahákov naviac, čím by sa film stal prístupnejším a oveľa menej náročnejším.

Čo sa týka hereckého umenia, veľmi prekvapil výkon mladého a nádejného Ryana Goslinga, ktorý tak trochu predčil svojho skúsenejšieho kolegu McGregora, ktorý podal štandardný výkon. Naomi Watts a Bob Hoskins (zahral si Henryho otca) svojimi priemernými výkonmi dotvárajú hlavný herecký káder. Marc Forster svojím štvrtým filmom iba potvrdil, že po silných drámach dokáže nakrútiť aj tajuplný thriller, no som zvedavý u koľkých z vás si jeho nové dielo nájde pochopenie.

Dúfam, že vás tento tajomný a záhadný thriller osloví a zaujme natoľko, že prípadné nepochopenie (ktoré je dosť pravdepodobné) zmietnete opakovaným sledovaním. Tento film je ako stvorený pre filmových fajnšmekrov, ktorí film radi skúmajú, nevzdávajú sa a pokúšajú sa zodpovedať na otázky s filozofickým až mysterióznym podtextom. Ak by len predsa boli Hranice života nad vaše „filmové sily“, už len kvôli skvostnej vizuálnej stránke ho treba jednoznačne vidieť.