Hyacint
Byť homosexuálom v Poľsku

Nová snímka od Netflixu Hyacint divákovi vyrozpráva napoly pravdivý a napoly vymyslený príbeh. Dej bol inšpirovaný masovou operáciou, ktorá sa realizovala v 80. rokoch počas vládnutia komunistickej strany v Poľsku. Cieľom bolo vytvoriť databázu všetkých homosexuálov. Táto operácia trvala približne dva roky a za výsledok mala skoro 11 000 prenasledovaných, zadržaných a vydieraných mužov.

Film nám rozpovie príbeh mladého policajta Roberta (Tomasz Zietek). Jeho otec (Marek Kalita) je vedúci tajomného oddelenia polície. Okrem toho, pomáha synovi budovať úspešnú kariéru. Raz však Roberta poveria úlohou, ktorá súvisí s vraždou vplyvného človeka. Počas vyšetrovania zločinu sa mladý policajt dozvie o zvláštnej a tajomnej operácii. Z vraždy obvinia úplne neškodného muža len preto, aby sa policajti mohli čo najrýchlejšie zbaviť prípadu. Robert s tým nesúhlasí a sám začína hľadať pravdu. Táto cesta mu prinesie nové známosti a veľký vnútorný prerod.

Hyacint nakrútil poľský režisér Piotr Domalewski podľa scenára Marcina Ciastona. Pre Domalewskieho sú blízke ťažšie sociálne témy, skúmanie rodinných vzťahov a ideológie. Vo svojom celovečernom debute Tichá noc (Cicha noc) ukázal svoj silný a originálny pohľad. V novej snímke ho ešte viac zvýraznil a divákom predostrel prenikavý príbeh ľudského násilia a pevnej lásky.

Film sa označuje ako kriminálny thriller, ale môžeme ho považovať aj za historickú drámu o dospievaní. Robert nehľadá len pravdu a zločincov, ale aj seba samého. Na začiatku si ani neuvedomuje, kam ho zavedie morálka a pracovné povinnosti. Pozoruhodné je aj to, ako sa režisérovi, scenáristovi a hercovi v hlavnej úlohe podarilo precítiť tento bod zlomu. Robertova premena nevyzerá mechanicky, práve naopak. Ako diváci sme svedkami postupnej zmeny a jemného psychologického vývoja.

Okrem silného príbehu, ktorý je pre Poľsko aj dnes celkom odvážny, funguje vo filme aj všetko ostatné. Herecké výkony Tomasza Zieteka, man fatale Huberta Milkowskieho, drsného Mareka Kalitu či stratenej Adrianny Chlebickej sú realistické a prenikavé. Svetlo, uhly kamery, geometrické zábery a štylizácia prinášajú mocný estetický zážitok. Musím pochváliť aj autentickosť vykresleného obdobia, ktoré ponorí diváka do nebezpečenstva 80. rokov. Bitky, zakázané párty, neopodstatnené násilie – to všetko dokresľuje tvrdú realitu minulosti.

Hiacynt je príťažlivá poľská snímka o hľadaní vlastnej identity a prijatia svojej inakosti. Okrem toho vás ponorí do krutého prenasledovania LGBT komunity a donúti sa pozastaviť nad tým, čo je láska a akú podobu má aj v súčasnosti.