Ibiza
Rodinná dovolenka, ktorej chýba moment prekvapenia

Je tu leto, ku ktorému tak akosi logicky patria letné komédie. V kinách je momentálne Ibiza od režiséra Arnauda Lemonta z Francúzska. Dej sa odohráva najmä na obľúbenom španielskom ostrove, z plátna však srší stopa z krajiny galského kohúta.

Ak ste v posledných rokoch natrafili v kine alebo televízii na francúzsku komediálnu novinku, je tu asi 50 % šanca, že sa v nej objavil Christian Clavier. Ostrieľaný herec hrá aj v tomto filme a už z trailerov bolo jasné, že bude snímku ťahať práve herecký Asterix. A aby toho nebolo málo, opäť hrá svojského, konzervatívneho a mimoriadne opatrného muža, ktorý chce mať dohľad nad zvyškom rodiny. Aj keď, vlastne nejde tak úplne o jeho rodinu.

Christian Clavier v úlohe Philippa rozohráva rozkošne vyzerajúcu a neškodnú zábavu vo francúzskom znení. Jeho nová, mladšia priateľka Carole (Mathilde Seigner) je jeho protikladom a občas mu spôsobuje vrásky na čele. Tej to zase vracia jej syn Julien (Léopold Buchsbaum), problémový stredoškolák. Philippe ho chce pred maturitou motivovať a tak mu sľúbi, že ho spolu s jeho mamou a sestrou vezme na dovolenku, kam len bude chcieť. Mladík si vyberie Ibizu a vďaka správnej motivácii sa na španielsky ostrov nakoniec vyberú. Všetko sa zamotá, keď Carole stretne „starého kamaráta“ a na povrch vypláva skutočný dôvod, pre ktorý sa kvarteto výletníkov vybralo práve na Ibizu.

Dať v hlavne úlohe priestor práve Clavierovi sa ukázalo ako rozumný ťah, hoci jeho nežnejšia a mladšia polovička mu zdatne sekunduje. Za zmienku stojí aj výkon dcéry, ktorú hrá mladučká Pili Groyne. Humor snímky neuráža, patrí skôr medzi lepší priemer, je však pomerne predvídateľný. V mnohých okamihoch stavia svoju pointu na prevarených stereotypoch, ktoré možno spočiatku pobavia, v druhej polovici filmu však už môžu vyslovene nudiť.

V istých úsekoch filmu má divák priam pocit, že niečo podobné už videl. A zrejme sa nemýli, keďže Ibiza nie je v ničom inovatívna a skôr opakuje to dobré z iných podarených (nielen francúzskych) komédií. Bez pár drobností ide o film podobný mnohým ďalším – partia ľudí sa vyberie na dovolenku na ostrov plný dobrej hudby, drog a sporo odetých žien. Len v tomto prípade ide o rodinu. Alebo nejakú jej formu.

Chýbajúci moment prekvapenia je asi najväčším mínusom celého filmu, chýba v scenári, v konaní postáv aj v humore. V podstate je už po pár minútach jasné, akým smerom sa bude dej uberať. Film by oživila zaujímavejšia zápletka, tá však prakticky neexistuje. To by samo o sebe nevadilo, keby bol film sviežim počinom a sršal by humorom. Jeho intenzita však kríva a o sviežosti sa hovoriť nedá. Naopak, za zmienku stoja desiatky všadeprítomných zadkov a o jedna poriadne nechutná a (doslova) fekálná scéne v závere, ktorej absencia by hádam neuškodila tvorcom, ani divákom.

Zaujímavé (a hoci nie až tak nápadné) je sledovanie rodinných vzťahov, ktoré so sebou prinášajú okrem veľkého vekového rozdielu medzi Philippem a Carole ešte väčší medzi ním a jej deťmi. Snaha o porozumenie s duom mimoriadne rozmaznaných deciek – za týmto si stojím, lebo ak vám niekto zaplatí dovolenku na Ibize, patrí sa prejaviť aspoň kúsok vďačnosti – je podaná milým spôsobom a poukazuje na rozdiely medzi dvoma odlišnými svetmi myslenia, ktoré sa snaží Philippe preklenúť humorom a toleranciu.

Ono posolstvo, že aj nefunkčné rodiny a rozdielni ľudia spolu dokážu fungovať pri troche trpezlivosti a tolerancie, môže byť pre niekoho náplasťou na inak slabší scenár. Drogy, párty a výrazný soundtrack lemujú Ibizu zo všetkých strán. Návštevou kina nič nepokazíte, ak však hľadáte niečo inovatívne či niečo, na čo budete ešte roky spomínať, skúste radšej inú destináciu.

---