Iluzionista

Originálny názov: The Illusionist

Žáner: romantická dráma
Minutáž: 110 minút
Krajina pôvodu: USA / Česká republika
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Neil Burger
Scenár: Neil Burger
Kamera: Dick Pope
Hudba: Philip Glass
Hrajú: Edward Norton, James Babson, Jessica Biel, Brian Caspe, Tom Fisher, Paul Giamatti, Rufus Sewell

Rakúsko-Uhorsko, koniec 19. storočia. Populárneho iluzionistu Eisenheima (Edward Norton) zatýka polícia priamo počas magického predstavenia. Je obvinený z podvodu a rušenia verejného poriadku. Ľudia sa proti tomuto zásahu búria, no muži zákona na čele s inšpektorom Uhlom (Paul Giamatti) sú neoblomní…

To bolo tak. Eisenheim a mladá vojvodkyňa Sophie (Jessica Biel) sa do seba zamilovali ešte v mladistvom veku, no doba, v ktorej žili, ich láske nepriala. Aristokratka, ktorej koluje v žilách kráľovská krv, predsa nemôže milovať obyčajného poddaného. Ich cesty sa následkom násilného odlúčenia rozchádzajú na dlhých 15 rokov. Ako sa však hovorí, stará láska nehrdzavie. Zdá sa vám tento príbeh povedomý? Bodaj by nie! Podobný námetom disponujú stovky ďalších filmov. Áno, základná kostra príbehu pôsobí ako klišé, no je tu pár vecí, ktoré robia film zaujímavým a pútavým.

1) Prostredie. Dej sa odohráva v uliciach secesnej Viedne (natáčalo sa v Prahe a Tábore) a malebná kamera Dicka Popea je v tomto prípade zárukou prekrásneho vizuálneho zážitku s vyváženosťou a premyslenosťou každého záberu.

2) Atmosféra. V napätí a neistote sa ocitneme prakticky hneď na začiatku filmu. Hlavného hrdinu zatýka polícia a okolnosti tohto prípadu sa snaží prerozprávať inšpektor Uhl. Eisenheim je však tajuplná postava a v podaní Edwarda Nortona si v podstate až do konca nie sme istí, ako to celé bolo. Vieme len toľko, že sa po 15 rokoch vrátil do Viedne a začal predvádzať svoje kúzla, ktoré sa naučil na bližšie neurčenom mieste počas cesty okolo sveta. So svojou starou láskou sa opäť stretne, ale ona je už, zdá sa, zadaná. Jej manželom sa má stať následník trónu, korunný princ Leopold (vynikajúci Rufus Sewell).

Atmosféra hustne a svojím dielom (okrem milostného trojuholníka) k tomu nemenej prispieva aj nepríjemný inšpektor Uhl. Po Eisenheimovi je určite najzaujímavejšou postavou a dá sa povedať, že aj druhým hlavným hrdinom. Pracuje pre Leopolda, no nie vo všetkom s ním súhlasí, a po nejakom čase začne o jeho slovách a rozkazoch pochybovať. Obdivuje Eisenheima a chápe jeho pohnútky, no Leopold ním pohŕda, chce ho izolovať. Uhl tak prežíva intenzívny vnútorný boj so sebou samým. Na jednej strane je to policajt – realista, ktorý sa snaží prísť na koreň veci a na druhej strane akoby podliehal Eisenheimovej charizme a kúzelným ilúziám. Paul Giamatti opäť raz exceluje.

3) Herci, resp. casting. Typovo najpresvedčivejší sú nepochybne Norton, Giamatti a Sewell, ktorí si svoje roly aj patrične vychutnávajú. Menej už zaujme Jessica Biel, ktorá je síce pekná, ale typovo sa k Nortonovi príliš nehodí.

4) Hudba. Philip Glass je v súčasnej hudbe pojmom, a pokiaľ sa vám páčili napríklad Hodiny (The Hours, 2002), určite nebudete sklamaní.

5) Kúzla. Na celom príbehu mi práve nápad s kúzlami prišiel najzaujímavejší. Do poslednej tretiny nevieme, či ide o dokonalé triky a teda podvod na diváka (a na inšpektora Uhla…) alebo Eisenheim skutočne disponuje nadprirodzenými schopnosťami. Samotné kúzla sú úchvatné (napríklad trik s pomarančovníkom) a Norton sa údajne niektoré skutočne naučil.

Teraz sa možno pýtate: prečo je hodnotenie len mierne nadpriemerné, keď sa zdá, že je všetko v tejto snímke v poriadku? To je práve ten problém. Všetko v poriadku bohužiaľ nie je. Nepoznám síce poviedku Stevena Millhausera, podľa ktorej Neil Burger napísal scenár, a ujal sa aj réžie. Mám však jednu zásadu. Príbeh ma musí zaujať ako celok a to v tomto prípade nevyšlo, čo je samozrejme chybou scenára. Zhruba do polovice je všetko až podozrivo dokonalé. Potom však Eisenheim dostane nápad ako prekabátiť všetkých zúčastnených a príbeh tak postupne smeruje k „prekvapujúcemu“ finále, ktoré pôsobí mierne vykonštruovane.

Iluzionista a Dokonalý trik (The Prestige), ktorý už v januári dorazí do našich kín, boli filmy, ktorých obsah ma (vzhľadom na tému kúziel) najviac zaujal a veľmi som sa na ne tešil. Prvý z nich ma mierne sklamal. Iluzionista je určite kvalitný film. Mne by sa však viac páčil, ak by bol spravený napríklad v duchu Shakespeareových tragédií, aby som nemal na konci pocit, že som niečo podobné už niekde predtým videl… Ak sa však v blízkej budúcnosti chystáte na rande a radi by ste išli aj do kina, Iluzionista je tou najlepšou voľbou.