I’m Thinking Of Ending Things
Rýchlokurz existencializmu

Asi to ukončím – myšlienka, ktorá sa vám po prvom vyslovení dostane pod kožu. Zdanlivo obyčajný a zamilovaný párik sa jedného zimného dňa vyberá k jeho rodičom na návštevu, zatiaľ čo ona premýšľa nad tým, že to asi ukončí. Ale čo? Režisér a scenárista Charlie Kaufman nesklamal v pretváraní našich mozgov na kašu ani tentoraz podľa rovnomernej knižnej predlohy od Iaina Reida.

Človek by sa nemal nechať zmiasť tou príjemnou atmosférou, ktorá pretrváva počas prvých minút filmu. Vzťah medzi Jakeom a Lucy vyzerá fajn, prostredníctvom jej vnútorného monológu zisťujeme, že si rozumejú a Jake je tiež… fajn. Chce ju predstaviť svojim rodičom na odľahlej farme, čo by sa vo vzťahu dalo považovať aj za celkom veľký krok vpred. Avšak aj napriek milým úsmevom a vrúcnym pohľadom, ktoré si počas cesty vymieňajú, sa nedá prehliadnuť to obrovské napätie vládnuce medzi nimi.

Jake a Lucy sú síce v aute len dvaja, no ich rozhovor plný existenčných otázok a morbídností je dostatočne silný na to, aby vytvoril nepokoj tak veľký, že pôsobí ako reálna postava. Už samotné myšlienkové pochody Lucy sú ťažko stráviteľné. Čím dlhšie idú, tým viac sa dostávajú do zdanlivo inej dimenzie, okolie je temné a ešte viac sa rozsneží, čo dokonale interpretuje emócie obidvoch postáv. Skoro ako keby sa prispôsobovali.

Čo si Jake myslí, nevieme, ale jeho utrápený pohľad na Lucy vždy, keď si v hlave zopakuje myšlienku, že to asi ukončí pôsobí, ako keby niečo tušil. Jej pesimizmus je tak silný, že sa nedá nezachytiť, ešte v tak tesnej blízkosti. Možno práve preto sa snaží ju rozveseliť vidinami o spoločnej budúcnosti, zaujíma sa o jej prácu, lenže jej to ide len na nervy. Má pocit, že celý tento nápad o návšteve Jakeových rodičov bola úplná hlúposť, veď s ním ani nechce byť. Mala by to ukončiť. Avšak časová slučka, v ktorej sa zrazu objavia v momente, keď po nekonečnej ceste zasneženým vidiekom konečne dorazia na miesto, vyzerá, že nemá ani konca, ani kraja.

Čo je vlastne realita? Nachádzame sa v Lucyinej hlave ako sme sa v roku 1999 nachádzali v hlave Johna Malkovicha? A zistíme to vlastne? Otázky sa iba hromadia počas celého trvania filmu, ale odpovede nenachádzame. Len uvažujeme nad absurdnosťou udalostí a ešte viac nad zdanlivou nezmyselnosťou slov postáv, ale aj ich myšlienok. Lucy sa ocitá akoby v začarovanom dome, z Jakeových rodičov nám stojí rozum, no zvláštne hlavne je to, že čím dlhšie ich Lucy trpí, tým viac si s nimi rozumie. Dostáva sa na rovnakú vlnu šialenosti, čo Jakeovi prekáža, hanbí sa za nich. Konverzácia sa rozprúdi natoľko, že sa ani nedotknú tej hordy jedla, čo jeho rodičia pripravili. No odísť nechce a Lucy to začne pripadať, akoby v tom dome boli doslova celú večnosť. A pritom vôbec.

I’m Thinking Of Ending Things (česky Asi to ukončím) je divoká surreálna jazda, ktorá pôsobí ako sen. Taký ten, kedy vidíte niečo, po čom túžite, ale z nejakého dôvodu sa k tomu nikdy nedostanete. Keď sa niekam ponáhľate, ale ani za svet sa nedokážete pohnúť z miesta. Celková nálada filmu na vás môže pôsobiť veľmi familiárne, postavy sa tvária, že absolútne nevedia, čo sa deje, no všetko nasvedčuje tomu, že majú vykalkulovanú každú bizarnosť presne tak, ako väčšina postáv, ktoré vyšli spopod pera Charlieho Kaufmana.

V prípade tejto psychologickej snímky sa Netflix jednoznačne prekonal a popri vlne klišé titulov nám ponúkol konečne aj niečo, čím sme si precvičili naše karanténou zlenivené mozgy. Nesklamal ani v prípade obsadenia a okrem menej známej, no napriek tomu skvelej Jessie Buckley a jej o niečo oťukanejšieho skoro menovca Jesse Plemonsa sa v príbehu objavili aj herci ako David Thewlis či Tony Collete, ktorá svojím dôvtipom pridala na celkovej čudnosti tohto diela.

---