Originálny názov: The Imaginarium of Dr.Parnassus
Žáner: fantazijný
Minutáž: 123 minút
Krajina: Veľká Británia/ Francúzsko/ Kanada
Rok:2009
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Terry Gilliam
Scenár: Terry Gilliam, Charles McKeown
Kamera: Nicola Pecorini
Hudba: Jeff Danna, Mychael Danna
Hrajú: Heath Ledger, Christopher Plummer, Lily Cole, Johny Depp, Jude Law, Colin Farrel, Tom Waits, Verne Troyer, Andrew Garfield a iní
Najznámejší režisérsky smoliar sa vracia na strieborné plátno s nezávislou snímkou Imaginárium Dr. Parnassa. Americký ex-Pythonec to v poslednej dekáde nemal najľahšie. Od úspechu biografickej drámy Strach a hnus v Las Vegas (1998) bol jeho umelecký potenciál na regrese. Zapredal sa komerčnému (o umeleckom ani nehovoríme) flopu Bratia Grimmovci a ani neortodoxná adaptácia notoricky známej rozprávky o Alici v krajine zázrakov neohúrila príliš veľké publikum. Práve druhého diela je obrovská škoda, nakoľko Krajina prílivu aj spolu s titulmi ako Podmorský svet Wesa Andersona, či Southland Tales talentovaného režiséra Richarda Kellyho alebo nepochopiteľne ignorovaným Where the Wild Things Are (distribučný názov Max a maxipríšerky) Spikea Jonzea, patria medzi najpodceňovanejšie filmové diela posledného desaťročia.
Počas prípravy scenára sa ku Gilliamovi pripojil aj Charles McKeown, s ktorým spolupracoval naposledy pred dvadsiatimi rokmi na Dobrodružstvách baróna Munchausena. Scenáristický tandem pokračuje tam, kde prestal. Adaptácia nielen pdobného štýlu, ale i repetícia hraničiaca s recykláciou mali za následok situáciu nie nepodobnú menšej kontroverzii spojenej s Fincherovou adaptáciou Podivuhodného prípadu Benjamina Buttona. Keďže scenárista adaptujúci krátku poviedku F.Scotta Fitzgeralda, Eric Roth, použil analogickú životnú púť hlavného hrdinu za akú už raz získal nejednu cenu (Forrest Gump). Gilliam a McKeown aktualizovali Dobrodružstvá baróna Munchausena pre publikum nového tisícročia.
Konzumný životný štýl vytláča imagináciu z našich životov. Gilliam sa pasoval za rytiera, ktorý bude všetkými silami chrániť túto sličnú devu aj všetko, čo predstavuje. Vyzbrojený najťažším kalibrom imaginácie vtŕha do našich životov a ako misionár začína konvertovať všetkých upjatých ľudí bez fantázie, všetkých, čo stroskotali na pevnine šedivej každodennosti. História sa opakuje. S nástupom Veku rozumu sa začala krutovláda devastujúca krehké fantastické svety. Vtedy ich mohol zachrániť iba jeden človek, druhý najväčší rojko po Donovi Quixotovi, barón Munchausen. Aj tentokrát režisér vyberá mesiáša ohrozenej obrazotvornosti z rovnakej palety.
,,Na počiatku bolo slovo.“ A to slovo sa stalo uholným kameňom celého univerza. A pridali sa ďalšie slová. A slová sa zložili do obrovského životného príbehu udržujúceho všetkých a všetko nažive. Dr. Parnassus bol poverený takmer božskou úlohou, uchovávať existenciu vesmíru neustálym opakovaním životného príbehu. Až ho jedného dňa navštívil sám vyslanec pekiel a objasnil mu situáciu ohľadom jestvovania. Vesmír príbeh nepotrebuje, je sebestačný. Po šokujúcom odhalení nasledovala zmluva s diablom. Nesmrteľnosť. Láska. Stávka. Život prvorodenej dcéry.
Začína závod s rohatým a Dr.Parnassus musí vo svojej viktoriánskej maringotke získať päť duší, ktoré pomocou Imaginária vyslobodzuje z temných kútov materialistického a požívačného života. Okrem známeho a kanonizovaného autorského rukopisu využíva Gilliam paradigmu rozprávkového príbehu o morálke a spestruje ju milostným trojuholníkom. Imaginárium ožíva na základoch Dobrodružstiev baróna Munchausena a jeho tvorca extrahoval stavebný materiál z paranoidnej psychadelie Strachu a hnusu v Las Vegas. Odveký súboj dobra a zla sa rozpútava ako na pôde všednej reality, tak aj uprostred najdivokejších a pitoreskných snov. Na každom jedincovi záleží či podľahne hedonistickým zvodom konzumného sveta alebo sa proti nim vzoprie. Nirvána v nedohľadne a nad fantáziou visí čerstvo nabrúsený Damoklov meč.
Tentokrát Gilliam vo svojom alchymistickom laboratóriu nepoužíva žiadne neznáme, či neobjavené substancie. Notoricky známe morálne posolstvo, rozprávkový príbeh, apel na súboj s konformizmom, metafora rozpadu krajiny fantázie, aj keď nie taká doslovná ako v Nekonečnom príbehu…. Príjemným prekvapením pre fanúšikov režiséra bude oprášenie starého známeho inventára z čias Lietajúceho cirkusu. Bizarné a absurdné animácie, ktorými sa Gilliam preslávil, sa v Imagináriu objavujú už aj v treťom rozmere. Svoju cestu si sem našli aj výjavy poznačené nezmazateľnou Pythonovskou stigmou a (absurdným) britským humorom.
Okrem závanu nostalgie sa vo filme objaví množstvo alúzií na skutočné osoby. Samotný Dr.Parnassus môže byť vnímaný ako inkarnácia Terryho Gilliama v súboji s diablom, štúdiovými žralokmi, zvádzajúcimi a lákajúcimi Gilliama točiť v rámci štúdiového systému a teda tancovať tak, ako mu budú pískať. Konieckoncov boj proti konformizmu a konzumerizmu môže byť vnímaní aj ako režisérova personálna alegória (nezávislé filmárstvo vs štúdiové projekty). Postava diabla bola vo veľkej miere inšpirovaná bývalým britským premiérom, Tony Blairom. Obesenec v podaní Ledgera (a neskôr Deppa, Lawa a Farrella) mal svoj predobraz v osobe Roberta Calvi, bankára zapleteného s mafiou a Vatikánskou bankou. Tak ako Calvi sa aj Obesenec zapletie do siete konšpirácie, z ktorej existuje iba jediný exitus.
Imaginárium Dr. Parnassa neohúri originálnosťou, ale ani neurazí. Režisér rozumne kombinuje obligátne prvky konvenčého filmu so svojimi povestnými fantasmagóriami. Množstvo rozprávkových motívov ako aj repetícia aspektov z predchádzajúcich Gilliamových diel (metanarácia) posúvajú Imaginárium k režisérovým menej excentrickým a extravagantným filmom. Imagináriu sa ale podarila jedna vec, za ktorú by sme mali byť vďačný, umelecky zhodnotilo Krajinu prílivu a tá aj naďalej zostáva najlepšou snímkou, akú Terry v novom miléniu nakrútil.
