Žáner: dobrodružné mysteriózne sci-fi
Minutáž: 169 minút
Krajina: USA | Veľká británia
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Christopher Nolan
Scenár: Jonathan Nolan, Christopher Nolan
Kamera: Hoyte Van Hoytema
Strih: Lee Smith
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Matthew McConaughey, Wes Bentley, Anne Hathaway, Jessica Chastain, Elyes Gabel, Michael Caine, John Lithgow, Topher Grace, Casey Affleck, Mackenzie Foy, Ellen Burstyn, Collette Wolfe a ďalší
Najväčšia filmová udalosť roka. Nedokonalý film so všetkými chybami typickými pre Christophera Nolana. S niekoľkými logickými prešľapmi, ktoré, ak si ich pripustíte, zrážajú koncept filmu na kolená. Epické sci-fi, ktoré inšpiruje. Strhujúce dobrodružstvo a varovanie pre ľudstvo v štýle klasických sci-fi filmov. Možno dokonca Vesmírna odysea tejto generácie.
V bližšie neurčenej blízkej budúcnosti sa ľudstvo dostalo nebezpečne blízko k zániku a čo je najhoršie, svoj boj o záchranu už dávno vzdalo. Zdegradovalo na agrárnu spoločnosť, ktorá si prestáva vážiť hodnotu vzdelania. Ekosystém skolaboval a poľnohospodárske plodiny postupne vymierajú – kvôli suchám, všadeprítomnému prachu a najmä pre pleseň, ktorá postupne napáda všetky polia a mení aj zloženie atmosféry. Na Zemi ostáva čas už len zopár posledným generáciám. Málokto si to uvedomuje, ľudia sa snažia žiť svoje normálne životy, pracovať a vychovávať deti. Objav červej diery pri Saturne však otvára šancu na záchranu v podobe kolonizácie nového sveta v inej galaxii.
Názov Interstellar teda nakoniec nie je úplne presný, trefnejší by bol Intergallactic. Hlavnou postavou filmu je ovdovený bývalý astronaut a inžinier Cooper (Matthew McConaughey). Nikdy síce do vesmíru neletel, ale ako jeden z posledných si prešiel kompletným výcvikom. Keď sa pozostatky NASA dozvedia, že je stále nažive, pošlú ho s bandou nováčikov na misiu, ktorá má tak, či onak zachrániť ľudstvo pred vyhynutím. Cooper však musí doma nechať dve deti, ktoré tak budú vyrastať a žiť bez oboch rodičov.
Vo filme sledujeme po štarte rakety dve poprepletané dejové línie – primárne sú udalosti v kozme a cez Cooperovu rodinu stále vnímame aj dianie na Zemi. Na niekoho to môže pôsobiť chaoticky, filmový čas v oboch líniách totiž plynie inak. Osobne mi to nevadilo a som ochotný plne veriť tomu, že išlo o zámer, keďže tento film je aj o čase a jeho relativite.
Snímka sa zaoberá viacerými problémami, ktorých zárodky môžeme badať už dnes – rozpad ekosystému, strata záujmu o vedu a výskum a podobne. Tematicky je však pestrejší. Výborne vyrozprávaná je aj rodinná línia príbehu, kde dominuje túžba otca vrátiť sa k deťom. Vzťah otca s deťmi prináša viaceré najsilnejšie momenty filmu, ktoré sú navyše podané veľmi taktným a často minimalistickým spôsobom.
Interstellar býva často prirovnávaný k filmu Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea. Odkazov by sme tu našli niekoľko, ale to, čo filmy spája, nie je prvoplánová inšpirácia a nebolo to možno ani zámerné. Oba filmy sú veľmi úsporne vyrozprávané. Povedané nám je často dokonca menej, ako by sme chceli. Tým sa otvára priestor pre rôzne interpretácie videného. Nie vždy ideálna situácia, ale pre sci-fi, ktoré by sa malo snažiť priviesť divákov k úvahám a snáď aj k záujmu o vedu, to nie je rozhodne zlé.
Christopher Nolan však toto úsporné rozprávanie v istej chvíli preruší a je práve naopak príliš doslovný. Niektoré veci navyše divákovi zopakuje hneď niekoľkokrát. Objavuje sa aj viacero úplne zbytočných scén. Zároveň v rovnakom bode prestáva film dávať väčší zmysel a stráca dovtedajšie pevné vedecko-technické zázemie. Kulminujú tu aj všetky nelogicky pôsobiacie momenty a rozhodnutia jednotlivých postáv. Záver filmu teda môže ľahko mnohých divákov sklamať. O to viac, že než tento moment nastane, je Interstellar takmer dokonalý. Týka sa to najmä rozprávania príbehu, vykreslenia postáv a mnohých dobrých nápadov. Rúcať sa to začína na konci návštevy druhej planéty s dr. Mannom (Matt Damon).
Časť divákov rozladia už scény z čiernej diery, alebo piatej dimenzie, či čo to vlastne bolo. Dramatický oblúk nás v tomto bode vracia späť na úvod filmu a Cooper sa stáva práve tou neznámou silou, ktorá dala veci v prvom rade do pohybu. Osobne som to priamo v kine bral v pohode, až kým som si neuvedomil, koľko momentov v deji bolo podriadených tomuto scenáristickému zámeru. Asi neprekvapí, že práve z tohto pramenila väčšina logických nedostatkov filmu.
Interstellar je napriek všetkým chybám stále ak nie vynikajúci, tak aspoň veľmi dobrý film, ktorý má čo ponúknuť a oplatí sa ho vidieť. Pozitíva tentoraz prebili všetky slabé miesta. Je to do veľkej miery zásluha Matthewa McConaugheyho, ale je nutné dodať, že jeho party napísal scenárista Jonathan Nolan veľmi dobre. Z jeho úst odznie viacero silných a inšpirujúcich myšlienok. Škoda, že práve v úvode filmu a v tom všetkom ostatnom sa tak trochu stratia.
