Žáner: dráma, komédia
Minutáž: 71 minút
Krajina: Československo
Rok: 1965
Réžia: Ivan Passer
Scenár: Jaroslav Papoušek, Ivan Passer, Václav Šašek
Kamera: Miroslav Ondříček, Josef Strecher
Hudba: Josef Hart, Oldřich Korte
Hrajú: Karel Blažek, Zdeněk Bezušek, Věra Křesadlová, Jan Vostrčil, Jaroslava Štědrá, Vlastimila Vlková, Karel Uhlík, Miroslav Cvrk, Dagmar Ředinová, Jiří Růžička st., Martin Štědrý
Československá nová vlna je považovaná za výrazné umelecké hnutie šesťdesiatych rokov a za vrchol, ktorý český film doteraz neprekonal. V jednej generácii sa zišli talenty, ktoré si kvalitou tvorby získali meno nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí. A do tejto šťastnej konštelácie neodmysliteľne patril aj Ivan Passer ako režisér, ktorý natočil jeden z najlepších filmov tej doby. Intímní osvětlení predstavuje vo viacerých aspektoch invenčný debut scenáristu a režiséra Passera.
Passerovi so scenárom vypomáhali Jaroslav Papoušek a Václav Šašek. Divákovi posunuli pomerne jednoduchý dej na malom priestore, s neveľkým počtom postáv. Tú hlavnú predstavuje Karel Bambas (Karel Blažek), čoby riaditeľ mestskej hudobnej školy. Po desiatich rokoch sa stretáva s kamarátom a bývalým spolužiakom, dnes členom oblastného symfonického orchestra. Ako starí známi si majú čo povedať, režisér nám však ponúka len krátky úsek ich stretnutia. Najprv spolu stavajú dom, potom sa vyberú na pohreb, cvičia skladby a nakoniec sa v podnapitom stave rozprávajú o všetkom možnom. Množstvo nehercov na čele s Blažekom spočiatku narúša pocit vierohodnosti, no časom tento fakt splýva s celkovou výstavbou a rukopisom režiséra.
Passer narúša klasickú dramatickú stavbu. Film člení na akési krátke filmy, poviedky. Každá má svoj úvod, jadro i záver. Navyše, reálny čas viackrát splýva s filmovým. Za zmienku stojí desaťminútový úsek, kde kvarteto hudobníkov nacvičuje skladbu, pričom Passer neustále prestriháva na ženy, ktoré sa v neprítomnosti mužského pohlavia nudia. Vedú dlhé rozhovory o hlúpostiach či vyrušujú kvarteto pri nácviku. Divák takýmto spôsobom vníma čas ako reálny a spomínaný nácvik skladby sa zdá byť nekonečný. Aj vďaka tejto scéne hudba stráca status len ilustračného sprievodu a stáva sa výrazovou zložkou, ktorá mení nielen rytmus filmu, ale často aj jeho vyznenie.
Intimní osvětlení sa inšpiruje postupmi francúzskej novej vlny, talianskeho neorealizmu a iných významných umeleckých hnutí. Dokazuje to nielen už spomínaný spôsob montáže, práca s nehercami, ale aj udalosti odohrávajúce sa v reálnom čase, na reálnom mieste, pričom konanie postáv je zbavené patetickosti a teatrálnosti. Avšak v tomto prípade nehovoríme o filme, ktorý sa zaoberá závažnou sociálno-politickou témou (ako v československej novej vlne bolo zvykom). Passer stavil na jednoduché, všedné situácie plné humorných vložiek a obyčajných ľudských problémov.
Československá nová vlna vznikla ako odpor voči socialistickej schematickej tvorbe. Autori Novej vlny vystupovali s cieľom zobraziť pravdu. Intimní osvětlení je toho príkladom a Passer vo svojej debutovej snímke aj po rokoch má čo povedať, má čim očariť, má prečo byť obdivovaný.