Žáner: akčná komédia, sci-fi
Minutáž: 93 minút
Krajina: Fínsko | Nemecko | Austrália
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Timo Vuorensola
Scenár: Johanna Sinisalo, Jarmo Puskala, Michael Kalesniko
Kamera: Mika Orasmaa
Hudba: Laibach
Hrajú: Julia Dietze, Peta Sergeant, Udo Kier, Kym Jackson, Stephanie Paul, Götz Otto, Christopher Kirby, Monika Gossmann, Jim Knobeloch, Yuki Iwamoto, Tilo Prückner a ďalší
Na Zemi sa človek asi nikdy nedoreže pokoja! Mierumilovné nažívanie homo facebookus je narušené novou hrozbou. Ako obvykle, mieri z temného vesmíru a napáda výhradne americkú pôdu (prekvapivé). Lenže, kto sú tí záhadní votrelci, ktorí kolaborujú so samotnou prezidentkou USA? A hľa, svastika! V plnej palebnej sa vracajú nacisti. Ako je to možné? Veď Argentína nie je predsa vo vesmíre. Či?
Dvojica amerických astronautov pristáva na Mesiaci a rozprestiera reklamné bannery, podporujúce znovuzvolenie hlavy Spojených štátov. Náhle sú napadnutí oddielom nacistov. Ukazuje sa, že počas druhej svetovej vojny si Árijci zriadili na odvrátenej strane Mesiaca základňu v tvare svastiky a dlhé roky čakajú na impulz, po ktorom sa vrátia na Zem a obnovia svoju zašlú slávu. Ten prichádza práve s astronautom Jamesom Washingtonom. Miestny Fūhrer Kortzfleisch poveruje prieskumom a následnou inváziou ambiciózneho Klausa Adlera. V sprievode svojej naivnej budúcej ženušky Renate Richter začína pomyselný plán, v ktorom kolaboruje, s kým sa dá.
Koprodukčný Iron Sky bol v hľadáčiku filmovej verejnosti dávno predtým, než sa vôbec začalo naplno filmovať. Viac ako desať percent z rozpočtu vo výške sedem a pol milióna eur totiž pochádza priamo od fanúšikov. Táto metóda zvaná crowd-funding sa v poslednej dobe ukazuje ako vhodný prostriedok dofinancovávania kinematografie. Aj v prípade Iron Sky však išla drvivá väčšina peňazí z istejších zdrojov (napr. Eurimages). Ale pre fanúšikov to v zásade znamená, že za symbolickú čiastku si môžu predobjednať výhradné právo vidieť film. No čo im ponúkla fínsko-nemecko-austrálska spolupráca?
Bolo zrejmé, že pôjde o synkretizmus braný s nadhľadom. Koniec koncov, ironický nádych je jasný už z úvodnej scény pristátia na Mesiaci. Námet znovunavrátenia nacistov je v tomto kontexte prinajmenšom veľmi úsmevný a oplýva riadnou dávkou humoru a sebairónie. Nacisti sú prezentovaní ako ambiciózny národ (ako inak). No tým, že žijú na Mesiaci, sú mierne pozadu a žijú stále v 40-tych rokoch, i keď prekypujú zaujímavými technológiami (albinisérum, meteorblitzkrieg). Ich hlavný vedec akoby z oka vypadol Majstrovi N a divnou súhrou náhod sa tak aj správa (porovnávanie mobilu s počítačom veľkosti posuvnej skrine Rolldoor). Navyše ich nevedomosť nielen o dianí na Zemi, ale aj jednoduchosť Renaty Richter, ktorá si myslí, že práve nacisti sú tí dobrí, nútia k smiechu. Po dramaturgickej stránke je však film mierne nevyvážený. Po výbornom set-upe na Mesiaci prechádza do „pozemských“ reálií, ktoré z lajtovej zábavy mierne uberajú a ťahajú sa viac do vážnejšej roviny. To je škoda, pretože filmu svedčí európska odľahčenosť a v kontraste k americkej produkcii má v hanobení kultúrnej stránky jasne navrch. Na dĺžku hodiny a pol to však vo vážnejšej rovine kríva, dejová línia prezidentky, jej poradkyne a zhýralého Klausa Adlera je neporovnateľne rozpačitejšia než dianie na Mesiaci. Avšak ku koncu líniu strieda akcia a v samotnom závere nastoľuje režisér Timo Vuorensola znova satiru spoločnosti a politiky (hašterenie svetových lídrov).
Primárnou zbraňou filmu je zábava. Tá je prezentovaná rôzne, najmä ako spomínaná kritika spoločnosti a klasické odvolávanie sa na všetko možné. Mimo nacistickej myšlienky to schytáva aj Amerika alebo samotné Fínsko. V istom zmysle je film riadnou paródiou. Vyčítať sa dá napríklad Chaplinov Diktátor, Bayov Armageddon alebo pamätná scéna Hitlerovho hnevu z Pádu tretej ríše, v ktorej sa objavil aj predstaviteľ Klausa Adlera – Götz Otto. Hlavné dejisko invázie, ako vystrihnutej z Emmericha, prebieha väčšinou vo vesmíre a narážkam sa film nevyhýba ani tu (vesmírna loď USS George W. Bush). Snímka má na svoj rozpočet nevídane skvelé efekty a okrem zbúrania polovice mesta sa nacisti neštítia urobiť veľký kráter aj na Mesiaci (ako keby ich nemal už dosť).
Iron Sky nemožno brať veľmi vážne, len si ho užiť ako niečo mierne nezvyčajné, no v zásade vtipné. Ako jednohubka je podarenou záležitosťou, ktorá obsahuje aj niekoľko nezabudnuteľných momentov. Vtipné scény sú umne rozložené počas celého filmu, takže nuda nehrozí. Ako protipól k americkej produkcii film demonštruje, že sa technicky solídne filmy dajú robiť aj na starom kontinente a netreba na to ani stomiliónové rozpočty. Škoda, že sám seba dehonestuje prepálenou mierou vážnosti, no ak nebudete príliš prísni a len si užijete crazy nacistickú jazdu, satisfakcia sa dostaví. Chybičky ako význam a konanie niektorých postáv (Renata Richter) vyvažujú prítomnosť nemeckej legendy filmu – Uda Kiera (hrá Fūhrera Kortzfleischa, ktorý pení zakaždým, keď je oslovený „Heil Hitler!“) a televíznej dračice Pety Sergeant.
