Ja, zloduch 2
Mládeži prístupné? Nie celkom.

Ešte ani raz po pozretí zábavného animáku s príjemným a nenúteným scenárom, nezabudnuteľnými postavičkami a nápaditým vizuálom mi nenapadlo zaoberať sa tým, či je tento podarený film naozaj vhodný pre detského diváka. I pred tým som mala výhrady voči prepašovaným „dospeláckym“ vtipom, no po prvýkrát si pripadám ako konzervatívec. Buď sa zvyšuje moja náročnosť voči detským snímkam, alebo sa mi spolu s vekom začína cnieť za tradičnejšími rozprávkami. Takými, kde pád spôsobil modrinu; takými, kde násilie, arogancia a škodoradosť boli odsúdené na okraj spoločnosti.

Táto námietka voči snímke Ja, zloduch 2 by azda zmizla, ak by nešlo o film prístupný pre všetky vekové kategórie. Niektoré krajiny animák povolili iba pre deti staršie ako šesť alebo sedem rokov – a musím s ich rozhodnutím súhlasiť. Bitky, pády a únosy sú v Gruovom svete superzloduchov neškodné. Oháňanie sa stredovekou sekerou vždy dopadne dobre a žltí roztomilí a ľahkovážni mimónikovia sa len otrasú a vrátia sa k práci. To je svet fikcie. Ten náš však nemôže svojvoľne ignorovať fyzikálne zákony a spoliehať sa na rozprávkové šťastie.

Sú to práve tie najmenšie deti, ktoré tento rozdiel pochopiť nemusia. A ak aj zabudnem na absenciu reálnych následkov, tak stále na stole zostane problém spoločenských vzorov. Keď malé okaté animované dievčatko pološialene lomcuje so svojou rovnako animovanou sestrou na plátne, je to zábavné a chutné. Keď sa niečo podobné deje v realite, úsmev nás prechádza. Na to, aby sme chápali humor čerpajúci z ironického spojenia hrubosti a vzájomnej nekonečnej oddanosti, ktoré nachádzajú netradičné spojenie v každej z postavičiek tohto filmu, musíme psychicky dozrieť. Obávam sa – možno zbytočne, kto vie? – mylného chápania onej necitlivosti ako zábavnej a bežnej súčasti medziľudských vzťahov.

Najproblematickejšia je teda na filme neobmedzená cieľovka. Ak opomenieme túto „maličkosť“, je potrebné povedať, že Ja, zloduch 2 je veľmi vydarený animák, ktorý zaujme celú rodinu. Ostrieľaný Gru nielenže hľadá novú oblasť sebarealizácie (po tom, ako sa vzdal celoživotného sna stať sa najlepším zloduchom na svete) a popri tom stíha aj hystericky brániť prvej platonickej láske najstaršej z jeho adoptovaných dcér. A jeho vlastné nesmelé romantické pokusy oslovia rovnako dobre mládež, ako aj dospelých. Úsmevy vykúzli excentricita postavičiek, ich nedostatky a slabiny, ktoré tvorcovia nežne a láskavo dopĺňajú motivačným „you can do it“ posolstvom.

Komédia vyniká najmä komplexnosťou scenára – máločo môžeme považovať za samoúčelné, dokonca ani mimoníkovské neplechy. V tých tvorcovia skĺbili príbehovú funkčnosť a zábavné odľahčenie. Ja, zloduch 2 určite patrí medzi tie podarenejšie animáky a ak by sa o niekoľko rokov do kín dostalo tretie pokračovanie či špekulovaný film o mimónikoch, nebola by som prekvapená. Dúfam však, že nabudúce s oveľa prísnejším určením vekovej vhodnosti.

---