Jan Saudek

Originálny názov: Jan Saudek

Žáner: dokumentárny
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Česka republika
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Adolf Zika
Scenár: Adolf Zika
Kamera: Jan Bartoň, Robert Bílý
Hudba: Claus Grabke

Geniálne dielo Jana Saudka je obdivované tisíckami ľudí po celom svete. Obrazy plné bizarných kontrastov, erotiky a krásna patria medzi to najlepšie, čo môže svet fotografov vidieť. A ako je známe, život, respektíve osobnosť autora, sa odráža práve v jeho fotkách. Preto nikoho asi neprekvapuje, že Saudek žije úchvatne neusporiadaný, dekadentný život plný žien, sexu a nemanželských detí. No uznajte sami, dať si za cieľ preniknúť do duše tak komplikovanému chlapovi nie je ľahké. Adolf Zika si toho bol vedomý, koniec koncov, vyhovárajúci sa podtitul „Pravde podobný film“ hovorí za všetko.

Dokument zachytáva Saudkov život v chronologickom poradí a práve to sa Zikovi najviac vypomstilo. Všetky udalosti, ktoré by sami o sebe stačili na štyri samostatné celovečerné filmy, prebehneme veľmi okrajovo. Či už je to komplikované detstvo, zvláštny vzťah s bratom… Nič Adolf Zika nerozoberie do konca. Keď sa už zdá, že ide fakt po dobrej ceste, opäť skočíme do niečoho iného. Najviac sa tak dokumentarista venuje komplikovanému vzťahu so Sárou Saudkovou (Janova ex-priateľka, v súčasnosti žije s jeho synom a je matka jeho detí). Možno to nie je tak chyba režiséra, ako jeho „obete“. Saudek akoby sa stále zľakol rozprávať o tej-ktorej veci hlbšie a za každým záberom ukáže inú masku a Zika nevedome filmuje ju a nie to, čo je pod ňou.

Samozrejme, film má pár úchvatných momentov. Doslova orgazmické chvíle zažijete (teda najmä tí, ktorí sa o Saudkovo dielo zaujímajú hlbšie), keď sa pozriete do zákulisia vzniku jednej z maestrových fotografií. Celý proces rozhovoru s dievčaťom alebo perfektné spracovanie celej scény (uvidíte ju za sebou z dvoch rôznych uhlov). Silných momentov zažijete oveľa viac, či už to má na svedomí daná situácia alebo vynikajúci hudobný sprievod geniálneho Clausa Grabkeho.

Režisér taktiež vie klásť dobre otázky, len je škoda, že spolupráca medzi ním a Saudkom nebola z fotografovej strany stopercentná. Napokon, režisér v úvode filmu priznáva, že jeho film je len jedným z mnohých pohľadov na jeho osobnosť a že aj keď sa mu to možno nepodarilo, tak to stalo za to. Veľkou nevýhodou je pre Ziku hlavne čas, lebo chcieť preniknúť do Saudkovej duše za hodinu a tridsať minút je naozaj nereálny ciel.

Miestami to pôsobí aj tak, akoby Saudek hral na režiséra odpornú hru. Prezentuje sa mu v jemu vyhovujúcich pózach a dáva mu jasne najavo, že čo je v jeho vnútri tam aj ostane. Je to úchvatné pozorovanie, pretože rolu manipulátora tým preberá „téma“ filmu a neostáva na režisérovi. Pôsobí to skôr tak, že nie Adolf Zika, ale Jan Saudek je režisér tohto filmu.

Filmu však po technickej stránke nemôžete nič vyčítať. Aj keď sa teda téma Zikovi vymyká z ruky (čo však vzhľadom na jeho mladý vek nie je nijak prekvapujúce), film je pomerne zručne nakrútený. Výborná kamera alebo už spomínaný sprievod Clausa Grabkeho. Všetko to vytvára nádherné dekadentnú atmosféru, až z toho mrazí. Zika taktiež zvolil originálne riešenie niektorých Saudkových životných situácii (dobový úvod, alebo animovaná scéna Saudkovho „zrodenia“).

Celkovo zhodnotiť projekt Jan Saudek je teda veľmi náročné. Ako pokus isť do hĺbky fotografovej duše zlyháva, napriek tomu, že snaha režiséra je citeľné úprimná. Saudek je však príliš „divoký“ pavúk, aby dokázal nielen Zika, ale hlavne divák pochopiť jeho osobnosť. Saudek si film kradne celý pre seba. Niekedy je sprostý, niekedy múdro filozofujúci a hlavne nevyspytateľný. Možno bude galantný, možno bude zvrhlý, možno sa zasmeje, možno zakričí. Nikto nevie. A bohužiaľ ani tento dokument, ktorý napriek všetkým svojim kladom, nevyžmýkal z témy to, čo by sa dalo. Pretože film podáva staronové informácie iba s krajším znením. Veľká škoda.