Jan Žižka
S palcátom na Hollywood

Dlho očakávaný historický projekt producenta a režiséra v jednej osobe, Petra Jákla, konečne brázdi naše kinosály. Na miestne pomery mamutí rozpočet čítajúci takmer pol miliardy českých korún sľuboval výpravný veľkofilm hollywoodskych rozmerov, no nanešťastie sa naplnili obavy z jeho sebavedomej priemernosti. Statočné srdce z Trocnova sa jednoducho nekoná.

Sedemročná Jáklova snaha však jednoznačne stojí za pozornosť, už len pre svetový produkčný prístup s akým nakladá s domácim striebrom v podobe českého národného hrdinu. Škoda, že zásadne zlyháva na poli storytellingu. Ak chcel Jákl vyrozprávať príbeh najväčšieho českého bojovníka, nikdy neporazeného vojvodcu a šikovného inovátora, ktorý predišiel svoju dobu, mal si zaobstarať schopnejších scenáristov. Oslavné prívlastky plné glorifikujúceho pátosu totiž absolútne nepodložili dejom. Divák neznalý českých dejín sa tieto marketingové formulky dozvedá až v epilógu a s práve dopozeraným dielom majú pramálo spoločné.

Zreteľ sa miesto podrobného vykreslenia charakteru hrdinu utláčaného ľudu sústredil na drastické súboje partie šikovných kaskadérov, ktorých vycibrené choreografie často zabíja frenetický strih. Sledujeme tak jednoduchý príbeh skupiny žoldnierov vedených slávnym Janom Žižkom (Ben Foster), ktorí dostanú za úlohu uniesť papalášovu nevestu a to na pozadí mocenských hier českých monarchov. Politické intrigy o kráľovskú korunu na dvore Václava IV. (Karel Roden) zhltli všetky svetlejšie stránky scenára. Ak by sme však chceli pochopiť, prečo Žižku obyčajný ľud miloval a bol ochotný za neho položiť život, obišli by sme z krátka.

Uchopenie hlavnej postavy považujem za príliš ploché, hoci jej predstaviteľ Ben Foster na minimálnom poli možností robí, čo môže. Žižka je v jeho podaní zádumčivým hrdinom neprejavujúcim emócie, ktorému na vyhláseného vodcu chýba potrebný drive. Nedokáže vyburcovať správne osudovú bojovú vervu a nepresvedčivo pôsobí aj romantická línia s unesenou Lady Kateřinou (Sophie Lowe). Samotné rúbanice dýchajú drastickým naturalizmom a cítiť z nich skúsenú ruku ostrieľaných kaskadérov. V určitých bojových momentoch dokonca zaznieva ozvena Williama Wallacea, avšak pod Jáklovom vedením odznie dostratena.

Najväčším lákadlom ostáva zahraničný ansámbel hereckých mien na čele s Michaelom Caineom v úlohe hradného pána Boreša. Na plátne sa síce veľmi neohreje, no jeho výskyt nahráva body filmu aj v zahraničí. Matthew Goode je ako kráľ Žigmund správne slizký a hrá adekvátny protipól k ustarostenému Václavovi IV. Karla Rodena. Ako osudová femme fatale pôsobí Britka Sophie Lowe príliš zdržanlivo, až nevýrazne. Svojou charakterovou nejednoznačnosťou poteší nemecká hviezda Til Schweiger ako bohatý mecenáš Rožmberg. Vyslovenou castingovou výhrou je dánsky záporák Roland Møller v úlohe výbojného Toraka, ktorý dá hlavnému hrdinovi poriadne zabrať.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že by Jan Žižka fungoval oveľa lepšie ako prvý diel nákladnej trilógie. Opatrný úvod do dní najväčšej slávy, počas ktorých prišiel o oko, by sme ako-tak mali vyrozprávaný a tie najpamätnejšie časy udatného vojvodcu prídu naplno rozvinuté v nasledujúcej časti. Avšak takto gradujúco to Petr Jákl nezamýšľal. Filmu bohužiaľ zreteľne chýba skúsenejší dramaturg, ktorý by ustrážil divácku atraktivitu scén a nezaškodilo by ani jemne vyrovnať tempo. Prvá polovica deja odsýpa výrazne akčnejšie, ako ospalé behanie po lese vo vlečúcom sa závere.

Finále nás prekvapivo zavedie do takmer epických vôd povznášajúcej scény s okrídleným posolstvom. Lenže zopár vydarených bojových scén plných neskrývanej brutality ma nezbavia pocitu nevyužitej šance. Historický portrét velikána bratov Čechov si zaslúžil vzhľadom na nemalé očakávania a obrovský marketingový poprask, oveľa precíznejší scenár. Z pamäti sa vám postupom času vynorí len poprava Bena Cristovaa a besniaci CGI lev. Vyslovený debakel to však nie je.