Jánošík – Pravdivá história

Originálny názov: Janosik. Prawdziwa historia

Žáner: historická dráma
Minutáž: 140 minút
Krajina: Poľsko / Slovensko / Česká republika
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Agnieszka Holland, Kasia Adamik
Scenár: Eva Borušovičová
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Antoni Lazarkiewicz
Hrajú: Václav Jiráček, Ivan Martinka, Michal Zebrowski, Sarah Zoe Canner, Maja Ostaszewska, Katarzyna Herman, Marián Labuda st. a ďalší

Už od začiatku je vám jasné, že nemáte do činenia s „klasickým“ poňatím jánošíkovskej legendy. Čoraz populárnejšiu šablónu demýtizovania hrdinských príbehov s prímesou naturalistických scén sa držala aj známa režisérka Agnieszka Holland s dcérou Kasiou Adamik. Jej pravdivá história však mala byť predsa len iná. Jánošík nie je jediný ľudový hrdina, ktorý láka scenáristov a producentov s ambíciou nakrútiť ich životné príbehy inak, pre súčasného diváka atraktívnejšou formou. Robin Hood, William Wallace, Rob Roy či William Tell sa už dočkali alebo s určitou pravidelnosťou dočkajú nových a nových spracovaní. Každý z nich pritom sľubuje „niečo, čo ste ešte nevideli“.

Hollandovej Jánošík sa spočiatku neniesol v tomto duchu, projekt totiž takmer nevznikol. Keď sa však poľský producent Dariusz Jablonski rozhodol, že film dokončí, všetci hneď vedeli, na čom film postaviť. Základom bol scenár Evy Borušovičovej, ktorá sa tejto tematike dôkladne venovala, preštudovala dobové materiály a snažila sa pochopiť, aký bol Jánošík v skutočnosti a čím všetkým musel prejsť. Nič z toho sa vám však vo filme úplne nedostane. Výsledkom bol scenár, ktorý túžila aj sama zrealizovať, no uvedomila si, že jej meno film nepredá. Vďaka producentovi Rudolfovi Biermannovi sa jej práca dostala až do rúk uznávanej Agnieszky Holland.

Tá s Jánošíkom najprv nechcela mať nič spoločné, považovala ho za rozprávku bez pevného základu, ale presvedčil ju Borušovičovej „iný“ Jánošík, zbavený mýtov, vystavený osudu a túžbe nájsť si svoje miesto v živote. Napriek úpravám, ktoré v scenári spoločne urobili, to z výsledného rozpačitého dojmu nič neubralo. Už na papieri tak vznikla síce pôsobivá, ale ťažko uchopiteľná psychologická dráma. Borušovičová totiž zabudla, že pri väčšine takýchto legiend je reálna historická kostra jednoduchá a priamočiara.

Bez režisérskej tvorivej invencie a odvahe „prispôsobiť“ si túto látku pre potreby pútavého filmového príbehu, je takýto výsledný produkt len málokedy stráviteľný. Sú samozrejme aj výnimky, no zriedka kedy u veľkorozpočtových trhákov. Invencia Agnieszky Holland a Kasie Adamik však dokázala zázraky a matka s dcérou tak zvládli vyplniť hluché scenáristické miesta skvelou obrazotvornosťou a snahou pohrať sa s bezzubým scenárom. Ten síce priniesol netradičný pohľad na Jánošíka a jeho družinu, nebál sa ukázať začiatok 18. storočia v podobe, ako aj zrejme vyzeral, no ani dôraz na brutálne vyznenie vyhrotených situácií a ani fakt, že všetky romantické scény sa končia pri erotike, filmu nepomáhajú. Vtedy sa dá spoliehať aspoň na kameru, no nech je Martin Štrba akýkoľvek profesionál, už pri Pokoji v duši a aj pri Jánošíkovi, akoby nevedel odhadnúť, kedy má byť obraz statický a kedy kameru „odtrhnúť z reťaze“. Akoby mal strach ukázať, že film, herci a prostredie nie sú z tej doby. I jeho pričinením vzniká pocit, že všetky intímne scény, zábery zo svätojánskych slávností či svadby vyzerajú takmer rovnako, že potenciál krásnych slovenských exteriérov nebol naplno využitý a divák sa nevie často zorientovať, kde sa hlavný hrdina práve nachádza.

Film Jánošík napriek týmto nedostatkom stále funguje. Hudba má v sebe potrebnú naliehavosť a osudovosť, vzťahy medzi zbojníkmi sú uveriteľne vykreslené, Tomáš Uhorčík v podaní Ivana Martinku a Jánošík, ktorého stvárnil Václav Jiráček, si dôveru režisérky Holland rozhodne zaslúžili. Chybou je, že po sľubnom úvode, kedy Jánošík spoznáva krutosti vojny, sa málokedy dostávame k vysvetleniu motívov jeho následných rozhodnutí a až v polovici príbehu má náš ľudový hrdina konečne dôvod bojovať s vrchnosťou. Aj to z pomsty za umučeného člena svojej družiny, ktorý bol charakterovo dosť nevýrazný. Tak to bolo i s ostatnými zbojníkmi. Napriek Hollandovej snahe dať priestor všetkým vo vedľajších dejových líniách, okrem zradcu Huncagu v podaní skvelého Michala Zebrowskeho, je nám ich osud, vrátane milostných zážitkov, ľahostajný. Dovtedy bolo všetkým zrejmé, že Jánošík zbíjal len preto, lebo sa ešte nestihol oženiť a Uhorčík ho presvedčil, že lepšie ako valachovi mu bude s valaškou v ruke. Niekedy tak nadobúdate pocit, že jeho pravdivú históriu ani poznať vlastne nechcete.

V rukách mimoriadne tvorivej Agnieszky Holland sa z veľkofilmu Jánošík stáva skutočne psychologická dráma, no hrdinovi, ktorý blúdi po svete, hľadá zmysel života či už v ženách alebo vo svojom remesle, mali pomôcť už tvorcovia filmu a nemali to nechať na diváka. Potom vám zostane pocit, že Jánošík si tú legendárnu auru vôbec nezaslúžil. Skôr než si uvedomil, proti komu bojuje a prečo, skončil na háku. Podobne, ako silná bola záverečná scéna, silný bol aj celý film, o ktorom sa bude ešte dlho diskutovať. Ak aj to bol zámer jeho tvorcov, tak patrí zatiaľ medzi to najlepšie, čo u nás v poslednej dobe vzniklo.