Originálny názov: Bom yeoreum gaeul gyeoul geurigo bom
Žáner: dráma
Minutáž: 103 minút
Krajina: Južná Kórea / Nemecko
Rok: 2003
Réžia: Kim Ki-duk
Scenár: Kim Ki-duk
Kamera: Baek Dong-hyeon
Strih: Kim Ki-duk
Hudba: Bark Jee-woong
Hrajú: Oh Yeong-su, Kim Young-min, Seo Jae-kyung, Kim Jong-ho,Ha Yeo-jin a ďalší
Film známeho kórejského režiséra Kim Ki-duka sa zaoberá predovšetkým kolobehom života bez ohľadu na vierovyznanie. Na pozadí jednotlivých ročných období, pre ktoré je charakteristická zakaždým iná súčasť, sa odohrávajú čiastkové príbehy, postupne spojené do jedného kompaktného celku. Tak ako voda prúdi vôkol, tak i sama obklopuje príbytok starého majstra a jeho nasledovníka.
Majster, starší muž, predstavuje autoritu, múdrosť, toho, od koho sa treba učiť dôležité veci v živote a šíriť ich ďalej. Keď jeho chovanec vykoná niečo, čo mu považuje za nevinnú zábavu, majster mu ukáže, čo vlastne za tým stojí a náležite tento čin otočí voči nemu samému, ako trest, akt sebauvedomenia. Novic to následne pochopí a v jeho vnútri sa začína ozývať svedomie, ktoré bude určovať jeho ďalšie kroky.
Postupne učeník rastie, majster je tiež o pár rokov starší, no stále má vôľu pomáhať druhým. Učenie definuje smer, ktorým by sa ľudský život mal uberať. V novicovi , vzplanú vášne, ktorá ústia do hlbokého citu. Keď si mladík myslí, že už je čas ísť, kam ho srdce ťahá, majster dáva posledné rady, varovania. Po čase sa mladý nasledovník vracia, majstrove varovania sa naplnili. Cit sa nepriaznivo zmenil a s tým prichádzajú ďalšie konzekvencie. Po vykonaní očisty mládencovi, ktorý je už mužom, osud privedie do cesty ženu s malým dieťaťom. Dieťa zostáva, muž plný skúsenosti môže začať s výchovou svojho nasledovníka…
Režisér Kim Ki-duk poukazuje na životnú cestu jedinca, lemovanú mnohými stretnutiami, úskaliami, radosťami. Nezabúda ani na svoje obľúbené témy ako láska, sexuálna túžba, zločin, duchovenstvo… Necháva diváka nahliadnuť na neprestajný tok ľudského života. Neprestajný v jeho podstate, od detstva až k zrelému veku a ďalšiemu kolobehu. Podobne ako v iných jeho filmoch, aj tu pracuje s mnohými motívmi a presne komponovanou mizanscénou.
Kim Ki-dukove filmy sú známe predovšetkým dlhými, často statickými zábermi s minimom dialógov. Snaží sa vyrozprávať príbeh predovšetkým obrazom, v zvukovej zložke prevláda ticho, občas jemné tóny dotvárajúce celkovú náladu. Necháva diváka na krátky okamih zastať a pokochať sa týmito obrázkami, či už ide o krásy prírody alebo rozličné interiérové priestory (Bin Jip, 2004).
V jeho tvorbe je taktiež možné sledovať dichotómiu telesnej túžby/spirituality. V „letnom príbehu“ novic zatúži po mladej dievčine. Nevidíme naplnenie ľúbostného citu. Dozvedáme sa len o jeho dôsledkoch (žiarlivosť, zločin z vášne), za ktoré sa musí kajať.
V neskoršom filme Samaritánka (Samaria, 2004), si chcú dve mladé dievčatá zarobiť na cestu do zahraničia prostredníctvom prostitúcie jednej z nich. To, čo začína sprvu ako zábava, sa zvrtne a otec dievčaťa nakoniec podstupuje duchovnú cestu. Bin Jip rozpráva o mladíkovi, ktorý sa vkráda do cudzích bytov. Raz stretne dievča a nadviaže vzťah. Tu sa azda najväčšmi snúbi duchovnosť s telesnosťou, nachádzajúc princíp naplnenia lásky. Vo filme Luk (Hwal, 2005), ktorý obsahuje podobnú premisu i prostredie ako Jar, leto, jeseň, zima a jar je v popredí vzťah starého muža a mladého dievčaťa, ktoré vychoval. Ako dievča dospieva, ich vzťah sa postupne mení.
Nakoniec aj tak každý musí prijať, vziať ťarchu na svoje bedrá (tak ako zrelý muž v „zimnom príbehu“, ktorého hrá sám Kim Ki-duk) a byť zodpovedný za svoje činy, prácu (tak ako tvorca za svoje dielo).
