Jeanne du Barry – Kráľova milenka
Pretty Woman vo Versailles

Keď sa v 18. storočí narodíte ako nemanželské dieťa kuchárky a farára, nemáte veľmi ružové vyhliadky ako uspokojiť ambície svojej voľnomyšlienkárskej duše bažiacej po kultúre a umení. Ste odsúdení prežiť život v anonymite neurodzenej vrstvy. Je to však práve plebs, ktorý je ochotný urobiť pre vzostup po spoločenskom rebríčku čokoľvek. Táto zlatokopecká premisa aplikovateľná dodnes, inšpirovala režisérku a scenáristku Maïwenn, k vyrozprávaniu príbehu kráľovskej kurtizány Jeanne du Barry.

Z obyčajného nevestinca si vďaka svojej odzbrojujúcej inteligencii, očarujúcemu pôvabu a vrodenej túžbe rúcať spoločenské konvencie vyšliapala chodníček k priazni samotného kráľa Ľudovíta XV. Frustrovanému panovníkovi (Johnny Depp) navráti svojou nákazlivou osobnosťou chuť do života. Jej provokatívna, no najmä neurodzená prítomnosť sa však na kráľovskom dvore nestretne s akceptáciou.

Paradoxom je, že Maïwenn nakrútila príbeh novovekej ludry, historicky známej pre rúcanie dobových sexuálnych obyčajov, bez štipky erotiky. Dej totiž vystavala čisto ako romantický opis vzostupu a pádu kráľovej favorizovanej milenky, popretkávaný kostýmovými konverzáciami v ohurujúcich priestoroch pompézneho Versailles. Očividne bola inšpirovaná Kubrickovou filmovou poetikou z Barryho Lyndona (1975). Nasvedčuje tomu úvodná prítomnosť rozprávača, font titulkov, štýl filmovej hudby i kamerové celky.

Maïwenn však nesrší režijnou genialitou veľkosti legendárneho Stanleyho Kubricka. Jej režijná vízia má svojou romantickou povahou bližšie k Angelike, markíze anjelov (1964). Umelkyňa, známa nášmu publiku ako modrá, chobotničia operná Diva z Piateho elementu (1997), sa navyše rozhodla zariskovať a vo svojich 46 rokoch stvárniť hlavnú postavu. Madame du Barry mala v skutočnosti krátko pred 30kou, čo mnohým divákom prekáža. Historickú presnosť by som v tomto energickom hereckom prípade prepáčil. Jej fyzický vzhľad taktiež rozviruje vášnivé diskusie o ideáloch krásy.

Osobne mi je sympatické, že sa Maïwenn rozhodla ísť s kožou na trh. Do svojho režijného diela vniesla osobný vklad hodný umeleckej múzy sršiacej francúzskym sexepílom, obohatený hravosťou a nespútanosťou dieťaťa. Vdýchla do postavy prirodzenú túžbu po nespútanosti, chuť robiť to, čo je práve zakázané. Presne touto kvalitou si zosobnená postava získala srdce unaveného kráľa. Ľudovíta XV. si zahral zbožňovaný Johnny Depp, ktorý sa po troch rokoch náročného súkromného života vracia na plátna kín. Znudeného vladára so záľubou v astronómii a ženskej rozmanitosti predviedol v netradične umiernenom štýle. Jeho povestný svit v oku mu rozžiarila až iskrivá chémia s Maïwenn.

Hoci je Depp hlavným ťahákom na plagátoch a zároveň dôvod, prečo bol film uvedený na festivale v Cannes, vo filme si ho užijeme oveľa menej ako by sa zdalo. Johnny prednesie po francúzsky zo 30 viet. Zaujímavosťou je, že má vlastnú hereckú skúsenosť s rebelujúcou osobnosťou vyvolávajúcou škandály, podobnou Jeanne du Barry. V historickej kostýmovke Libertin (2004) stvárnil Johna Wilmota, Grófa z Rochesteru, známeho ako talentovaného nehanebníka, ktorý prežil svoj krátky a divoký život ako rocková hviezda 17. storočia. V aktuálnej Kráľovej milenke si však musel vystačiť s rezervovaným panovníkom, ktorého kurtizány Madame de Pompadour a du Barry boli v súčte dejín slávnejšie ako on sám. Z ďalších hereckých mien stojí za zmienku vyslúžený umelec Pierre Richard ako vypočítavý vojvoda de Richelieu a Benjamin Lavernhe ako lojálny komorník La Borde.

Po dopozeraní filmu môžete nadobudnúť dojem, že život na kráľovskom dvore obklopený prepychom rozhodne nestojí za to obrovské psychické úsilie, ktorý so sebou nesie. Romanticky limonádový nádych diela je však vhodný najmä ako oddychovka po náročnom dni v office. Hoci má svoje úsmev vyvolávajúce momenty, historicky zaujímavé pozadie a sympatických hercov v úchvatných kostýmoch, ide v podstate len o vzťahovú konverzačku bez hlbšieho umeleckého dopadu. Veľké filmové umenie v spoločnosti osudovo príťažlivej Jeanne du Barry nenájdete.