Originálny názov: Eat pray love
Žáner: romantický film
Minutáž: 133 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Réžia: Ryan Murphy
Scenár: Ryan Murphy, Jennifer Salt (podľa predlohy románu Elizabeth Gilbert)
Kamera: Robert Richardson
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Julia Roberts Javier Bardem, Billy Crudup, Viola Davis, James Franco, Luca Argentero, Richard Jenkins
Na začiatok svojej recenzie chcem upozorniť, že Jedz, modli sa a miluj podľa mňa vôbec nie je romantický film, ako ho označujú distribútori. Aspoň nie prvoplánovo. Aspoň nie prvé dve hodiny. Romantické filmy sú totiž o hľadaní lásky, o spoznávaní toho druhého, o prekážkach na ceste k nemu. Jedz, modli sa a miluj je síce o hľadaní, spoznávaní a prekonávaní prekážok, no na ceste k sebe samému.
Niekoľko ďalších úvodných faktov – pre tých, ktorí nečítajú bestsellery a vyhýbajú sa aj informáciám o nich: Jedz, modli sa a miluj je nakrútený podľa rovnomennej knižnej predlohy od autorky Elizabeth Gilbert, ktorú zasa napísala podľa skutočného príbehu – svojho vlastného. Je to príbeh ženy, ktorá opúšťa všetko, čo pozná, zanecháva rodinu a stroskotané manželstvo a vydáva sa do sveta, aby v ňom našla seba. Vnútornú rovnováhu. Zmysel života. Niečo. Konkrétne sa na svojom hľadaní vyberá do Talianska, Indie a na Bali. Do Talianska za jedlom a pozemskými pôžitkami, do Indie za Bohom a duchovným osvietením a na Bali, lebo jej to predpovedal stojeden alebo šesťdesiatštyriročný miestny guru.
Prečítal som aj knihu, takže ich môžem porovnávať. Príbeh Elizabeth Gilbert sa na papieri člení do stoôsmych samostatných poviedok, podľa počtu zrniek ruženca mantry. A aj keď na seba jednotlivé mikropríbehy nadväzujú, každý začína ako samostatné rozprávanie. Prirodzene, tento spôsob narácie nemá na kinoplátne uplatnenie, preto režisér Ryan Murphy zvolil tradičnejší postup a vypovedal celý príbeh chronologicky od určitého bodu s niekoľkými návratmi do minulosti. Film si však zachoval základný knižný prvok: rozprávača. Julia Roberts nám doslovne reprodukuje niekoľko pasáží zo stránok knihy. Okrem toho, ako tomu býva bežne, tvorcovia pri preklade do filmovej reči z reči knižnej niekoľko scén vynechali a ďalšie dodali pre zatraktívnenie deja. Najvýraznejšia zmena oproti knihe, ktorú som postrehol, je znížený dôraz na vzťah autorky/postavy s Bohom, ktorý prirodzene vyplýva zo snahy sprístupniť snímku širšiemu publiku. V konečnom dôsledku pri porovnávaní pre mňa (netradične) vyhráva filmové spracovanie nad knižnou predlohou.
Ak mám hodnotiť film samostatne, musím skonštatovať, že vo mne zanechal zmiešané pocity. Vysvetlím prečo. Jedz, modli sa a miluj má veľa kladných, až silných stránok. V prvom rade je to herecké obsadenie – Julia Roberts je skúsená herečka a svojej role sa zhostila na výbornú a sekundujúci Javier Bardem zasa dodáva správnu dávku španielskeho šarmu (aj keď hrá Brazílčana), ktorý dokonale pôsobí na ženskú časť publika. Popri nich na plátne vyniká niekoľko výnimočných vedľajších postáv s osobitým charakterom a vlastným príbehom, ktorý skutočne nenapísal nikto iný ako život sám. Okrem toho v prospech filmu hovorí aj kamera. Samotné lokácie nakrúcania sú dostatočne atraktívne, no práca objektívu zachádza ešte o krok ďalej: niektoré výrezy zo záberov pôsobia ako fotografie – občas gýčovo-dovolenkové, občas umelecky-dychberúce. Dynamika strihu a hudba zasa korešpondujú s jednotlivými krajinami, sprostredkúvajú ich charakter a divákovi dotvárajú obraz o nich.
Na druhej strane tomuto filmu čosi chýba. Má atraktívnu a súčasnú tému, aj preto bola knižná predloha taká úspešná. V dnešnej dobe čoraz viac mladých ľudí pociťuje potrebu odkloniť sa od tradičného, konformného spôsobu života – skončiť školu, nájsť si prácu, založiť rodinu, platiť dane a zomrieť. Chceme cestovať, vidieť a zažiť. Mnohí dokonca tvrdíme, že chceme od života „niečo viac“, zmysel. Presne ako hlavná hrdinka. Ak však náhodou pôjdete na tento film s tým, že na konci dostanete odpovede. Návod. Niečo. Budete sklamaní. Ako ja.
V každom prípade sa Jedz, modli sa a miluj oplatí vidieť. Aspoň raz. Kvôli dobrému jedlu, niekoľkým zaujímavým myšlienkam a možno aj tomu kúsku romantiky. Na záver však ešte jedno dôležité upozornenie vyplývajúce z vlastnej skúsenosti: nechoďte do kina s prázdnym žalúdkom, počas scén s detailnými zábermi na kvalitné talianske cestoviny alebo pizzu Vám môže poriadne škvŕkať v bruchu!
