Originálny názov: John Carter
Žáner: akčná, dobrodružná fantasy
Minutáž: 125 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Andrew Stanton
Scenár: Edgar Rice Burroughs, Mark Andrews, Michael Chabon, Andrew Stanton
Kamera: Daniel Mindel
Hudba: Michael Giacchino
Hrajú: Taylor Kitsch, Bryan Cranston, Mark Strong, Lynn Collins, Ciarán Hinds, Dominic West, Willem Dafoe, James Purefoy, Polly Walker, Daryl Sabaraa ďalší
Je to ako keby všetci renomovaní recenzenti elitných novín za predimenzovaným rozpočtom, ktorým sa John Carter nešťastne preslávil už pred uvedením do kín, zavetrili neumierneného a nemotorného obra, ktorý skolabuje pod svojou vlastnou tiažou a ktorému zaiste bude chýbať zdravá skromnosť. Odhadovaný 250 miliónový rozpočet zasial semiačko pochybností alebo nastavil latku príliš vysoko. Keďže za nakrúcaním tejto medziplanetárnej romance stojí viac než schopný tím hercov, ale hlavne skupina verných fanúšikov, ktorých filmárske kvality potvrdzujú aj všelijaké ocenenia, bola som prekvapená z negatívnych reakcií, ktoré od prvého dňa premietania neúprosne ničili Disneyovské sny o trilógii. S patričnou zvedavosťou som teda vstupovala do kinosály a bola som pripravená na dve hodiny filmového nevkusu, scenáristických hlúpostí, príšerného hrania a nehmatateľnej logiky. S ešte väčším prekvapením som z nej vychádzala – a s pocitom, že ak rovnakí recenzenti, ktorí chvália Marvelovských Avengerov, kopali do Johna Cartera tak dlho, až z neho nezostala iba nevýrazná troska prosiaca o prežitie, tak mi buď niečo závažné ušlo alebo tým nafúkaným kritikom preskočilo.
Ak mám zostať pri porovnaní Avengeri vs. John Carter, v oboch prípadoch ide o záchranu planéty, avšak v jednom chce Zem vyplieniť pomstychtivý starobylý boh z ďalekej galaxie a v druhom sú najväčším nepriateľom Marsu samotní jeho obyvatelia, ktorí ho neúnosne plienia a nivočia. V Avengeroch je najhlbším posolstvom spolupráca jedného malého tímu zostaveného zo silných nekooperatívnych osobností, v Johnovi Carterovi sa rozoberá význam vojny, úloha každého jedného človeka (Marťana) v armáde a ekologická záhuba planéty. No, povedzte, ktorý z námetov je viac pritiahnutý na vlasy?
Reakcie na Johna Cartera sa hmýria výčitkami o neoriginalite. Týždenník Enternaiment Weekly, voľne preložené, napísal: „V Johnovi Carterovi nič nefunguje, pretože všetko, čo v tomto filme nájdete, sme už toľko krát videli a dokonca lepšie urobené.“ Pozornosti nejedného recenzenta, zdá sa, ušlo, že posledných sto rokov mnohé filmové sci-fi či iné vesmírne dobrodružstvá vo veľkom čerpali inšpiráciu práve zo série kníh o Marse spisovateľa Edgara Ricea Burroughsa, ktoré sú predlohou tejto snímky.
Pozrime sa na to z druhej strany. Kým sa John Carter dočkal vlastného filmového spracovania – a čakal dlhých 100 rokov v tieni svojho knižného brata Tarzana – bol vlastne olúpený a ožobráčený o všetky svoje najlepšie nápady. Napriek tomu – alebo skôr vďaka tomu – kvitujem, že sa tvorcovia rozhodli byť verní knihám, ich romanticko-zastaralým predstavám a zbytočne nenafukovali efekty, neprečačkali marťanské príšery či bezcieľne nekomplikovali bojové scény. John Carter vďaka tejto svojskej naivite pôsobí ako klasický film z osemdesiatych rokov. Spomínaný rozpočet, ktorý sa nalial do produkcie, je naozaj enormný. Treba však zohľadniť náročnú výpravu a to, že sa prakticky všetko nakrúcalo v exteriéroch.
Toľko na obhajobu pred neprimeranými útokmi. John Carter je nakrútený úplne štandardne, neoplýva hlbokou drámou, nevyráža dych, nedojme Vás k slzám a pravdepodobne ani nepodnieti búrlivú eko-diskusiu. Avšak bude Vás takmer dve hodiny baviť, sem-tam Vás rozosmeje, rozbúši srdce a ponúkne i vzrušenie. Kapitán John Carter (Taylor Kitsch) je veterán znechutený vojnou, ktorý sa zhodou okolností ocitne na Marse, ktorý jeho obyvatelia nazývajú Barsoom. Menšia gravitácia mu prepožičiava mimoriadnu silu a obratnosť. Tu spoznáva najprv vysokú štvorrukú rasu bojových zelených Maťanov – Tharkov, ktorí sa takticky nemiešajú do občianskych bojov medzi červenými Marťanmi. Tí sa okrem červenej pokožky a tetovaní úplne ponášajú na ľudí. Princezná mesta Helium, ktoré je na prahu zničenia, v Carterovi objaví jedinú nádej na porážku nenásytného pohyblivého mesta, ktorého vodca ovláda tajomnú silu ničivého lúča.
Z Johna Cartera sála poctivý dobrodružný film a aby bolo jasné, viac ani nesľuboval. Nikoho nechcel ohúriť efektmi a ani nechcel nasilu presviedčať divákov o vymyslených technológiách cudzieho sveta. Z nášho pohľadu ide o retro sci-fi, a tak k tomu treba i pristupovať – nechať sa viesť a na chvíľku snívať o iných svetoch. Tak ako mládež, ktorú na začiatku dvadsiateho storočia práve príbehy Barsoomu priviedli na dráhu vedcov, fyzikov a kozmonautov, ktorí o niekoľko dekád neskôr na vlastnej koži objavovali rozľahlý vesmír.
