Judy
Hollywood bolí. Najmä deti.

Israel Kamakawiwoʻole. Nebohý Havajčan s ukulele, ktorý vyzerá ako pôdorys Dwayna Johnsona, nám o druhej ráno na svadbách nežným hláskom spieva Somewhere Over The Rainbow. No prvou interpretkou tejto príjemnej odrhovačky bola Judy Garland – roztomilý hollywoodsky produkt s copíkmi. Film Judy je o jej krátkej sláve a tvrdom páde. A ešte je aj dôkazom toho, že Hollywood dokáže zarobiť na smrti svojich hviezd.

Keď sa povie Renée Zellweger, predstavím si tri veci, bez ktorých by som sa pokojne zaobišiel: (Denníky) Bridget Jones, magazín Elle a dukátové buchtičky. Na druhej strane, mám plné pochopenie pre všetkých, ktorí práve tieto tri veci milujú. Do sledovania filmu Judy som sa preto pustil tak, ako to má byť; neutrálne a bez očakávaní.

Na začiatku si ma získal. Z úvodných záberov je jasné, že Judy nebude nič príjemné. Detský Hollywood je ako čínsky cirkus – dril, ktorý vás odmení slávou, čo vyprchá ako bublinky zo šampusu na recepcii po premiére v L.A. Film síce sleduje všetko – Judyno detstvo, jej problémy s manželom, romániky, snahu o znovuzískanie vymytého mozgu – no do ničoho sa vážne neponorí. Pekné dievčatá v šatočkách, škaredí páni v oblekoch a bublifuk farieb. Do toho sem-tam pesnička, bezpečný humor, luxus a primeraná dávka alkoholu a antidepresív (v USA často označovaných ako „prášky na spanie“).

Ak som to pochopil správne, producenti filmu premýšľali nasledovne:
1. Teraz fičia životopisné filmy.
2. Vyberme si životný príbeh niekoho, kto nám tu zanechal niečo veľké. Nie však príliš veľké (ako Freddie Mercury).
3. Obsaďme do hlavnej úlohy dobrú, no nie prvoplánovú herečku – žiadna Jennifer Lawrence, ale povedzme… Renée Zellweger!
4. A vlastne, prečo by sme nemali získať Oscara? Keď bude všetko o Renée, stačí, aby to nepokašľal nejaký ambiciózny režisér.

V roku 2008 nakrútil Darren Aronofsky skvelý, špinavý, upotený film Wrestler. Hoci to, na rozdiel od Judy, nebol film o niekom konkrétnom, našli sa v ňom niekoľkí. K wrestlingu môžete mať rovnako ďaleko ako ku Krajine Oz, ale garantujem vám, že príbeh hlavného hrdinu si odžijete spolu s ním.

Judy a Wrestler majú toho spoločného viac, než by ste čakali. Hviezdu pochybného umenia, túžbu žiť normálny život po krátkej kariére, nostalgických fanúšikov, problémy so závislosťou, strach. A hoci sú herecké výkony v oboch filmoch uchvacujúce, len pri Wrestlerovi sa hrdinom filmu aj stávate. Judy tento pocit síce na začiatku vzbudzuje, no napokon ho iba bezducho opakuje. Vyberte si, čo vás nudí viac: plač a lamentovanie, návaly radosti, výkony na pódiu, ovplyvnené alkoholom. Nič, nič, ale absolútne nič vás neprekvapí.

Je Judy dobrý film? Nie. Ale nie je ani zlý. Dostal Oscara, a nech si o Oscaroch myslíte čokoľvek, ešte stále platí, že dielo, ktoré vyhralo zlatú sošku, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude katastrofa. V prípade Judy ide o Oscara za hlavný herecký výkon. Tu nemožno namietať – fyzické herectvo Renée Zellweger si bezpochyby zaslúži pozornosť. Jej chôdza, tiky, špúlenie pier a celkové stvárnenie maniodepresívnych stavov Judy Garland je dokonalé. Nielenže zatienila ostatných hercov, ale hravo skryla do rukáva aj kameramana, dramaturga, scenáristu a režiséra. Práve pre jej výkon budete mať tendenciu všetkým členom tímu odpustiť ich vágnosť.

No to by, pravdaže, nebolo správne.

---