Jurský svet: Nadvláda
Silený finiš éry dinosaurov

Do dinosaurej frančízy vracajúci sa režisér Colin Trevorrow nám práve zodpovedal otázku, dokedy sa dá scenáristicky parazitovať na legendárnom filmovom míľniku Stevena Spielberga. Trevorrow vykradol do najmenších detailov premyslený Jurský park (1993) už v prvom dieli nadstavenej trilógie Jurský svet (2015). Nečakaný, vyše pol druha miliardový zisk však potvrdil funkčnosť konceptu okatého plagiátu zasadeného do moderného digi habitu. Pri pokračovaní s názvom Jurský svet: Zánik ríše (2018), prevzal režijné opraty španiel J.A. Bayona a ponúkol svoju verziu dinosaurej vybíjanej v o niečo divokejšej verzii boja za slobodu dávno vyhynutého živočíšneho druhu. Tržby druhého dejstva veľmi neoslnili, a tak sa vo finále prinavrátil generátor zlata Trevorrow, aby zaklincoval druhú trilógiu zdarným úderom na istotu.

Globálny buzz nostalgie chtivých fanúšikov si poistil angažovaním pôvodného tria milovaných hrdinov v zložení: matador svetovej paleontológie Alan Grant (Sam Neill), vždy pragmaticky mysliaca vedkyňa Ellie Sattler (Laura Dern) a bonmotmi nešetriaci egomaniak Ian Malcolm v nestarnúcom podaní Jeffa Goldbluma. Režisér a scenárista v jednom však musel vymyslieť, ako starý osvedčený trojlístok prepojiť s trojicou hrdinov novej generácie.

Tvrdohlaví aktivisti za slobodu dinosaurov Owen (Chris Pratt) a Claire (Bryce Dallas Howard) sa stiahli do úzadia horskej chaty uprostred ničoho, kde dozerajú na výchovu a bezpečnosť nevlastnej tínedžerskej dcéry alias genetického experimentu menom Maisie (Isabella Sermon). Keďže sa všetci traja v kuse doťahujú so zákonom, netrvá dlho a majú zarobené na nové dobrodružstvo. Maisie je odvlečená pytliakmi, rovnako ako vzácne raptorie mláďa, do zlovestného výskumného centra. Snaha nahnať všetkých zúčastnených hrdinov do uzavretého komplexu býva scenáristickým zvykom už od roku 1993. Absolútna neoriginalita deja bije do očí znalcom prvej aj druhej trilógie, čo je za mňa osobne pri takto veľkolepom finále takmer 30 ročnej dinoságy trestuhodný počin. Zopár dobrých nápadov niekde v polovici obrej minutáže túto scenáristickú mdlobu skutočne nezachráni. Chválim však úvodnú snahu vykresliť disfunkčné spolužitie voľne žijúcich dinosaurov s ľudstvom.

Nezáživný dej pri globálne očakávanom vrchole šiestich filmov nespasí ani zopár naháňačiek na motorke v uličkách Malty, ani parkúr po strechách s velociraptormi za zadkom. Chris Pratt nie je James Bond, ani Jason Bourne. Najzaujímavejšie scény tak vychytala Bryce Dallas Howard, ktorá aspoň čiastočne pripomenula dychberúce napätie z vydarených 90. rokov, keď krvilační predátori porciovali ľudské jednohubky na počkanie.

Po sérii pokusov o nové atrakcie nastupuje finálna 40-minútovka, v ktorej sa všetci konečne rôznymi dejovými oblúkmi vyskytnú v zlovestnom komplexe Biosyn. Šéfuje mu ukážkový zlosyn Dodgson v podaní slizkého Campbella Scotta. Maniakálneho megalomana bez svedomia strihol s nápadnou podobnosťou k Stevovi Jobsovi. Vizionárskeho Apple technokrata už parodoval minulý rok skvelý Mark Rylance v satirickom Don´t Look Up (2021). Scott zlodušského Dodgsona poňal ako bezbreho temnú postavu s gurážou zbohatlíckeho slabocha.

Otázky genetického vylepšenia poškodenej DNA, filozofie o hraní sa na boha, či čokoľvek sofistikované s čím sa scenár mohol zapodievať zreteľne viac, ustúpili nostalgickej strune notoricky známych scén boja o prežitie. Finále napriek očividnému kopírovaniu pôvodného Jurského parku funguje a ťahá body končiacej trilógie o niečo vyššie ako dovtedajší dej. Dočkáme sa aj vydarenej parafrázy na Indianu Jonesa. Túto česť má v jaskyni s megalodonmi práve Alan Grant skvelého Sama Neilla. Humor si výhradne privlastnil hláškujúci Jeff Goldblum, ktorý postavou Iana Malcolma pripomína divákom svoje najsilnejšie kariérne polohy.

Sledovať hereckých klasikov, ktorých ženským šarmom dopĺňa Laura Dern je v presluhujúcej sérii citeľne oživujúce, nakoľko im mladší hrdinovia nesiahajú ani po raptorie pazúre. Z novo predstavených postáv to až na promo plagát dotiahla pašerácka pilotka Kayla Watts, ktorú si s chuťou zahrala energická DeWanda Wise. Scéna na zamrznutom jazere je ľadovo osviežujúca, avšak prikrátka. O hudobnú zložku sa postaral čoraz populárnejší Michael Giacchino, ktorý umne balansuje medzi tónmi motívu Johna Williamsa a novými melódiami.

Colin Trevorrow nakombinoval osvedčené ingrediencie série tak šalamúnsky, aby ostali príjemne ukolísaní fanúšikovia pôvodných troch filmov a zároveň čiastočne vyžití nadšenci jašterov s novými hrdinami. Milovníci dinosaurov z jurskej éry nebudú z kinosál odchádzať vyslovene sklamaní. Filmoví fajnšmekeri však pocítia určitú pachuť z premárnenej šance na čosi viac. Ak sa niekto odvážne podujme dinosaurý príbeh rozvinúť znovu, odporúčam vymyslieť niečo prevratné. Potenciál parafráz originálu je už v Jurskom svete skutočne vyčerpaný.