Justice League
Pokus presvetliť temnotu

Dlhodobá frustrácia, ktorá zavládla v DC po všeobecne rozporuplnom prijatí očakávaného filmu Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti (2016), vyústila do rapídnej zmeny doterajšieho temného štýlu. Predchádzajúce diely ich superhrdinských filmov pod režijnou taktovkou Zacka Snydera vykazovali odlišný rukopis ako rodinne ladený Marvel, ktorý však priznajme si, ide dlhodobo podľa zavedenej šablóny strýka Disneyho.

Vážnejšie uchopenie postáv som vnímal pozitívne. Budovali sa nové svety, hľadali nekonvenčné prístupy, pripravovala pôda na solídnejšie televízne seriály. Odľahčujúci humor sa osvedčil najmä konkurencii a po nevyrovnanej Jednotke samovrahov (2016) Davida Ayera by som očakával, že sa produkčný dozor poučí z vlastných chýb a nebude ich opakovať. Realita však priniesla presný opak.

Snyder neustále sa zvyšujúci tlak štúdia nevydržal a rodinná tragédia ho nakoniec donútila od vlajkovej lode DC odstúpiť. Post-produkciu snímky vrátane opakovaného nakrúcania niektorých scén po ňom prebral režisér konkurenčných Avengerov, Joss Whedon, ktorého Snyder pôvodne do projektu pritiahol s úlohou prepísať vybrané časti scenára.

Vo finiši zhrabol Whedon kredit len za scenár, ale v zásade je to úplne jedno. Jeho marvelácky rukopis je viac ako čitateľný aj tu a je v konečnom dôsledku katastrofálny. Snyder mal síce svoje kreatívne limity, ale čo z jeho filmov nakoniec vzišlo sa zapísalo do dejín filmovej popkultúry.

Horšiu tvorivú zmesku dvoch absolútne odlišných autorov len ťažko nájdete. Otrávená tvár Bena Afflecka je absolútne pochopiteľná, rovnako ako jeho odchod z režisérskej stoličky ďalšieho sólo Batmana. Byť Christopherom Nolanom, zvažujem či by som svoje meno spájal čo i len produkčne s projektom ako je tento.

Ťažko dnes odhadovať, či skracovanie minutáže a pretáčky viacerých scén filmu pomohli alebo skôr uškodili. Výsledný paškvil má za následok otrávenosť fanúšikov rovnako ako zúčastnených hercov. Čo-to zachraňuje chémia medzi Gal Gadot a Batfleckom, hoci by si zaslúžili viacero spoločných scén. Komerčný úspech charizmatickej amazonky Wonder Woman je jediný pevný základ, na ktorom môže Justice League ako tak stavať.

Ezra Miller ako svištiaci Flash pôsobí skôr bizarne ako zábavne, Aquaman Jason Momoa nikdy nehral nič iné ako len polohu drsného Khala Droga z Hry o tróny. Teraz má navyše trojzubec a hovorí s rybami, resp. počúva vodu. Cyborg je tu v zásade do počtu a na príchod Supermana si počkáme cca hodinu. Henry Cavill si totiž odskočil k lukratívnejšiemu projektu, a síce šiestej Mission: Impossible.

Justice League by možno obstála ako samostatný film, od ktorého nemáte veľké očakávania. Uvidíte partičku samostatne naničhodných egomaniakov v komických spandexoch ako sa hodinu doťahuje na tom, ako zrúbe mimozemského vlkodava s paradémonickými kumpánmi snažiacimi sa rozložiť našu planétu na ružový digi bodrel. Bez štipky nápadu, bez náznaku invencie. Zábavné to dianie na plátne miestami skutočne je, avšak neviem sa zbaviť pachute, že tento druh humoru je vo filme s Temným rytierom a jeho nesúdržnou družinou proste nemiestny. Heath Ledger musí v hrobe robiť piruety a jeho Oscar prinajmenšom saltá.

Jeremy Irons hrá vo filme Alfreda jednoznačne zo zotrvačnosti a podobný výraz som vyčítal z tváre J.K. Simmonsa ako komisára Gordona. Ani len ten hudobný podmaz Dannyho Elfamana sa nevie rozhodnúť či skladá poctu vlastnému soundtracku k pôvodnému Batmanovi z roku 1989 alebo nadväzuje na Zimmerove motívy z minula. Nerovnováha prevláda na všetkých úrovniach tejto zlátaniny.

Pochváliť môžem scénu, kde sa Amy Adams zbližuje v kancli redakcie so skoro svokrou Diane Lane, rovnako ako kukuričné zátišie láskyplnej konverzácie Clarka s Lois po jeho nečakanom návrate. Vydarené dozvuky Snyderovho Muža z Ocele (2013) si našli cestu aj v aktuálne prevarenom nepodarku. Párová chémia dáva iskierku nádeje v lepší zajtrajšok nielen Supermanovi či Batmanovi, ale aj Aquamanovi s jeho atlantickou žubrienkou Amber Heard v ich decembrovom podvodnom dobrodružstve pod režijným dohľadom Jamesa Wana.

Pokračovanie Wonder Woman sa stáva stávkou na istotu a sľubne vyzerá aj hraná verzia animáku Flashpoint Paradox chystaný na rok 2020. Budúcnosť DC filmov je tak pomerne sľubná, len sa nesmú nechať opätovne vtiahnuť do kompromisnej šlamastiky akú predstavuje Justice League. Či sa dočkáme pokračovania tímovky s pôvodným obsadením obohatenej o plnohodnotný výskyt Green Lanterna je zatiaľ vo hviezdach. Rovnako ako odpoveď na otázku či Ben Affleck ešte navlečie kostým netopiera.

Jeden pokus by si utrápený Bruce Wayne hádam ešte zaslúžil.

---