King Kong

Dámy a páni, dovoľte mi predstaviť najočakávanejší film roka, vysoko rozpočtový veľkofilm King Kong. Po triumfálnom kasovom aj oscarovom úspechu veľkolepej trilógie Pán Prsťeňov sa oscarový Peter Jackson stal „Pánom filmového sveta“. Získal tým skvelé renomé, zaradil sa medzi absolútnu režisérsku špičku a tým pádom získal aj neobmedzené množstvo financií, ktorému mu umožňovali nakrútiť všetko, čo sa mu len zachcelo a to aj s ľubovoľným rozpočtom. A na rad prišiel film, ktorý ho fascinoval a inšpiroval ku kariére režiséra už v jeho deviatich rokoch, kedy po prvý krát videl originálneho King Konga.

Ako sa aj sám vyjadril, ak by nebolo klasického King Konga z roku 1933, Jackson by sa možno režisérom ani nikdy nestal. Teraz prišiel ten správny čas na jeho najväčšiu srdcovku, ktorú sa odhodlal sfilmovať ešte pred sedem rokov trvajúcim nakrúcaním prsteňovej trilógie, no štúdio Universal nakoniec z rozbehnutého projektu vycúvalo, lebo do kín sa rútili konkurenčné obludy podobné King Kongovi a to Veľký Joe a Godzilla.

Po Oscaroch 2004 sa však Petrovi spustila spŕška telefonátov a medzi množstvom volajúcich ľudí boli aj ľudia z Universalu, ktorí sa ho opýtali, či ešte stále má záujem o sfilmovanie King Konga. A tak sa mu splnil detský a zároveň aj životný sen, pri ktorom mohol zužitkovať neuveriteľné kvantum vedomostí a skúseností zo sveta Stredozeme. Teraz nám prináša spektakulárny a emotívny príbeh najslávnejšieho monštra filmových dejín s rozpočtom 207 mil. dolárov!

Príbeh, na rozdiel od nevydareného remaku z roku 1976, Jackson nepresúva do súčasnosti (čo by bolo absolútne nerealizovateľné a nerealistické), ale dej pekne zostáva v 30-tych rokoch 20.storočia. Amerika je v hospodárskej kríze a mladá, pohľadná a ambiciózna herečka Ann Darrow (Naomi Watts) si nevie nájsť uplatnenie po tom, ako divadlo, v ktorom úspešne pôsobila, zatvoria. Ann sa nakoniec dostane do rúk excentrického a arogantného režiséra Carla Denhama (Jack Black), ktorý súrne hľadá tú správnu krásnu herečku na svoj nový veľký film.

Ten sa rozhodne nakrútiť na námornej lodi a spolu so scenáristom Jackom Driscollom (Adrien Brody) a ostatnými námorníkmi sa vydávajú do Tichomoria. Avšak nikto z nich netuší, že cieľavedomý a tvrdohlavý Carl má v úmysle nakrúcať na legendárnom Ostrove Lebiek (Skull Island), ktorý doteraz ešte vôbec nebol objavený ani osídlený normálnou kultivovanou civilizáciou. Po príchode na hmlou a záhadou zahalený ostrov ešte nikto z nich netuší, že na ostrove sa okrem starobylých ruín nachádzajú aj šialení domorodci, nejedna prehistorická praveká príšera či prerastená háveď.

Režisér Peter Jackson nám pripravil naozaj strhujúcu jazdu. Prvá tretina filmu sa odohráva v kríze sa zmietajúcom New Yorku, kde nám Jackson úvodnou skvele zostrihanou scénou ukazuje pomery a situáciu v 30-tych rokoch, a to chudobu, krachujúce podniky a rozvoj divadelníctva. Do uší nám zájde aj klasická jazzová hudba, po cestách jazdia staré dobré autá a v móde sú klobúky.

Postupne nás príbeh zavedie na námornú loď plnú chemických prípravkov a kvanta zbraní, ktoré značia, že kapitán lode a odchyt zvierat majú k sebe veľmi blízko. Je to možno neuveriteľné, ale takmer celú prvú tretinu filmu neuvidíte žiadneho King Konga ani Ostrov Lebiek. Prvá hodinka filmu slúži na vykreslenie hlavných postáv. Je tu čas na skvelý jemný humor a aj na preskočenie iskry medzi scenáristom Jackom a Ann, pre ktorú je Jack ako scenárista skvelých divadelných hier, v ktorých sama účinkovala, osobnosťou a obdivuje ho.

V momente, keď loď dochádza na záhadný a hrôzou prešpikovaný Ostrov lebiek, jemný humor a čas na lásku nezostáva. Sme svedkami skvelých záberov na domorodcov napadajúcich filmový štáb, ktorí sú snímaní aj ručnou kamerou a pridávajú na reálnosti záberov. Ako je 95% z vás veľmi dobré známe, Ann padne za obeť domorodcov, ktorí sa ju rozhodnú obetovať ako milodar veľkému kráľovi ostrova, prerastenej monštróznej opici Kongovi. Tomu však krásna Ann padne do oka a stráca sa s ňou v hustých tropických pralesoch.

Ostrov je sídlom nielen domorodcov či Konga, ale aj nespočetného množstva dinosaurov a rôzneho prerasteného hmyzu. Proste dokonalé kráľovstvo všetkého, čoho sa nevinné krehké krásky ako Ann môžu báť. Pamätných a neuveriteľných scén berúcich dych je tu niekoľko. Napríklad zbesilé utekanie množstva bylinožravých dinosaurov pred predátormi, akými sú napríklad tyranosaury. A práve tyranosaury (presnejšie 3) sa postarali o ďalšiu úžasnú takmer 7 minút trvajúcu bitku, v ktorej sa im do cesty postavil Kong chrániaci „svoju“ Ann. Obrovský súboj, v ktorom sa Jackson plne vyžil a vybláznil, sa odohráva vo vzduchu aj na zemi a bezpochyby sa zaradí medzi „naj bitky“ v histórii filmu.

Ako už bolo avizované, v King Kongovi vidíme viac efektov než v celej prsteňovej trilógií, čo je dosť na zamyslenie a prekvapivo šokujúce, neuveriteľné až zarážajúce. Však 80% záberov bolo poznamenané počítačovou úpravou. Najdôležitejšie mená podpísané pod strhujúcimi efektmi sú Joe Letteri a Richard Taylor. Kým Taylor (Weta Workshop) vytvoril predovšetkým nespočetné množstvo miniatúr spomínaného ostrova, Letteri a jeho ľudia boli zodpovední za víziu dobového New Yorku, kde príbeh vrcholí, dinosaury a Konga samotného. Digitálnemu New Yorku predchádzala výstavba troch blokov mesta na Novom Zélande a prieskum, v rámci ktorého boli zhromaždené stovky dobových fotografií, na základe ktorých bolo celé veľkomesto, zároveň aj Empire State Building, skonštruované do najmenšieho detailu, aby sa kamera mohla pohybovať prakticky kdekoľvek.

Za kamerou stojí Andrew Lesnie a čo k nej dodať. Inteligentná, prehľadná, pohotová. Ďalšou vedúcou osobnosťou v rámci tvorby špeciálnych efektov je Andy Serkis, ktorého služby Jackson opäť využil (s využitím „motion capture“ skvele predohrával počítačového Gluma z Pána prsteňov) a tentoraz sa stal dokonca predobrazom pre titulného hrdinu. Skvelá Serkisova (Kongova) mimika je plne reálna ako všetky hlavné efektové scény filmu. Mnohí sa určite opýtate sami seba, či sa dá tá technika, počítače a všetko s tým spoločné ešte vôbec zdokonaľovať a rozvíjať. Nie je toto absolútny vrchol filmových efektov?

A poďme na herecké výkony. Začnime Jackom Blackom, ktorí sa z cieľavedomého, no neústupčivého režiséra, chrliaceho spočiatku celkom dobré hlášky a humor mení na ziskuchtivého neľudského sviniara, vďaka ktorému končí Kong ako atrapa v jednom z new yorkských divadiel s predstavením „King Kong – ôsmy div sveta“. Jeho skvelé herectvo a mimika víťazia nad všetkými ostatnými predstaviteľmi. Adrien Brody plní úlohu hrdinu, ktorý sa nakoniec sám odhodlá zachrániť Kongom unesenú Ann, vynikajúco. Veľa priestoru na herectvo mu scenár ani neponúka, ale čo mu scenár zahrať ponúkol, zahral tak dobre, ako sa len dalo.

A prichádzame k veľkej hereckej dvojke King Kongovi a Ann, resp. Naomi Watts (zaujala v Mulholland Drive, 21 Gramov) a Serkisovi. Naomi na rozdiel od svojej kolegyne Fay Wrayovej (King Kong 1933) väčšinu času na plátne nejačí, ale jej neverbálna komunikácia s obrovským opičiakom a slzy v očiach sú jedinečné. Jackson sa hodlal urobiť maximum preto, aby medzi kráskou a zvieraťom vybudoval skutočný, silný emotívny vzťah ako medzi dvoma ľudskými bytosťami. Jackson si dal skvelý pozor, aby Kong nepôsobil až príliš ľudsky a zanechal v ňom divokosť, ktorú cítime stále.

Pre Naomi Watts je táto rola v King Kongovi životná a každý nech si zahrá už hocičo, si ju zapamätá ako krásku, do ktorej sa „zamiloval“ legendárny King Kong. Nebudete mi veriť, ale pri emotívnych scénach medzi Kongom a Ann sa mi pri pohľade do úprimnej a zlatej tváre opičiaka tlačili slzy do očí viac ako pri pohľade na Ann. Andy Serkis a Weta Workshop odviedli brilantný kus práce a po Glumovi by si mohla Akadémia nechať jednu nomináciu aj za digitálneho herca – King Konga (Andyho Serkisa). Sledovanie tejto dvojice na plátne je neskutočným zážitkom.

Ale ako sa mohla dosiahnuť taká reálnosť, keď Naomi nečumela na žiadneho Konga, ale trčala v štúdiu? Jednoducho. Serkis bol totiž prítomný na pľaci pri všetkých spoločných scénach Konga a Ann. Zvyčajne v gorilom obleku postával a poskakoval, aby Naomi mala na čo reagovať, čo jej osobne veľmi pomohlo, keď mohla hrať s niekým, kto má skutočnú osobnosť.

Hudba. S tou boli asi najväčšie komplikácie a stres. Sotva 7 týždňov pred premiérou sa Jackson z čista-jasna rozhodol nepoužiť hudbu, ktorú zložil 3-násobný držiteľ Oscara za hudbu z prsteňovej trilógie Howard Shore a nahradil ho Jamesom Newtonom Howardom, ktorý mal na skomponovanie hudby riadnu časovú úzkosť. Výsledok obdivuhodný. Na jednej strane atmosféru burcujúca hudba, na druhej skvelá dojímavá a emotívna hudba (najmä v scénach Ann s Kongom).

Na scenári sa spolupodieľali Philippa Boyens, Peter Jackson a jeho druhá polovička, životná partnerka Fran Walsh. Jackson sa pri Pánovi Prsteňov naučil brať veci vážne. Vedel, že úžasné efekty a oživenie najslávnejšieho prerasteného opičiaka nestačia. A tak pokračoval v svojom neuveriteľnom ťažení a opäť skvele, priam dokonale skombinoval žáner fantasy s emóciami a kvalitným príbehom. V úplnom jadre je to vážna a smutná dráma, s ktorou Jackson na betón opäť uspeje nielen u divákov, ale aj u filmových kritikov.

Dychtivo očakávaný film roka predčil moje očakávania. Úžasne prepracovaná vizuálna stránka každej scény sa poctivo a povinne čakala. Jediným nerozlúsknutým orieškom bol príbeh, jeho emotívnosť a spracovanie. A tým si King Kong získal a získa srdcia všetkých filmových fanúšikov. Prekvapil skvelým emotívnym nábojom plným dojímavosti. Je to neobyčajný príbeh o neuveriteľných dobrodružstvách, láske, odvahe, citoch, ľudskej ziskuchtivosti, plný spektakulárnej pastvy pre oči, skvelej filmárskej práce nespočetného množstva ľudí, hereckých výkonov a v neposlednom rade, je to príbeh malého chlapca, ktorému sa splnil jeden veľký životný sen. Tým malým chlapcom je Peter Jackson a jeho takmer trojhodinový veľkofilm riadne premieša tabuľku najlepších filmov histórie.

PS: „Nie, neboli to lietadla. Tá kráska zabila to zviera,“ posledné vety tohto veľkofilmu mala predniesť legenda originálneho Konga, Fay Wrayová, no 8. augusta 2004 skonala. Škoda, bola by to jedinečná pocta a skvelá bodka.

---