Žáner: dráma
Minutáž: 100 minút
Krajina: Srbsko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Maja Miloš
Scenár: Maja Miloš
Kamera: Vladimir Simic
Hudba: Ognjen Popić, Zoran Maksimović
Hrajú: Isidora Simijonovic, Vukasin Jasnic, Sanja Mikitisin, Jovo Maksic, Monja Savic, Katarina Pesic, Sonja Janicic, Jovana Stojiljkovic, Vladimir Gvojic, Nikola Dragutinovic, Mihajlo Nikolic a ďalší
Čerstvý víťaz tohtoročného filmového festivalu v Rotterdame zobrazuje život dospievajúceho dievčaťa na pozadí súčasného Srbska. Snímka vzbudila verejný záujem predovšetkým kontroverzným prístupom debutujúcej režisérky Maji Miloš, ktorá sa nebála šokovať svojou absolútnou otvorenosťou a sexuálne explicitnými zábermi. Vďaka tomu ho v Rusku zakázali pustiť do distribúcie, čím ešte získal na popularite. Režisérka sama chcela filmom hlavne poukázať na prelínajúcu sa krutosť reality s milostnými scénami, ľahostajnosťou mladých a sociálnymi problémami v krajine.
Šestnásťročná Jasna sa snaží vyrovnať s domácou tragédiou, dospieť a nájsť si svoje miesto v živote. Na prvý pohľad by sa zdalo, že má totálne prevrátené hodnoty. Zaujíma sa len o to, ako vyzerá, na školu kašle a rodina je u nej na poslednom mieste. V skutočnosti je hlboko zasiahnutá trpkým osudom milovaného otca a jediný spôsob, ako sa dostať z depresívneho domáceho prostredia, je únik od reality v nekonečnom alkoholovom opojení s priateľmi. Nádej na kúsok svojho šťastia nájde u staršieho spolužiaka Djoleho, do ktorého sa beznádejne zaľúbi.
Deštruktívne pubertálne vyčíňanie si hlavná aktérka po celý čas zaznamenáva na svoj mobil. Vznikol tak rozsiahly videoklip plný násilia, vulgárnych výrazov, drogových večierkov a neviazaného sexu. Necenzurované scény nepôsobia umelo, naopak podporujú surovú autenticitu, ba až dokumentárny charakter rozoberanej témy. Odmietavé argumenty voči detailným sexuálnym scénam považujem za scestné. Režisérka nimi jednoznačne deklaruje pokrivený hodnotový rebríček, podľa ktorého sa mladé dievča necháva bezhranične ponižovať pre lásku k staršiemu, do seba zahľadenému kamarátovi.
Celé dianie korunuje srbský hudobný fenomén zvaný turbo folk, ktorý srší materialistickými textami lokálnej speváckej zlatokopky Cecy. Záblesk vytriezvenia či nebodaj zamyslenia sa nad svojím pochabým existenciálnym smerovaním prichádza v scéne v detskom domove. Jasna má však k akceptovaniu samej seba ešte poriadne ďaleko. Zaujímavosťou je gradácia vzťahu s Djolem, kde na začiatku neváhajú s telesným zblížením ani sekundu, no emocionálna blízkosť sa dostavuje až niekde v závere filmu.
Najsilnejšou stránkou diela je bez pochýb výkon hlavnej predstaviteľky Isidory Simijonovicovej, ktorá rovnako ako ostatní mladí neherci prejavila výraznú dávku talentu. Pochvala padá na hlavu režisérky Miloš, ktorá ich napriek vlastnému nízkemu veku viedla profesionálnou rukou k pôsobivým prejavom. Samotní herci navyše zvládli nakrútiť použiteľné scény mobilným telefónom vo vlastnej réžii.
Maja Miloš síce poukázala na pálčivý spoločenský problém nekorigovanej voľnosti výrastkov, avšak absentuje tu akýkoľvek náznak riešenia. Filmov o nezvládnuteľnej omladine je viacero a Klip z nich ničím výnimočným nevyčnieva. Samozrejme, až na pornografické pasáže zameniteľné s akýmkoľvek ľahko dostupným amatérskym videom. Problematika zdieľania zachytených súkromných zážitkov na sociálnych sieťach hrá v príbehu druhé husle, hoci samotná snímka nesie názov úzko spojený s mobilnými technológiami. Táto provokujúca sonda do sveta zdivočenej mládeže je v konečnom dôsledku poburujúcim apelom smerovaným na ničnetušiacich rodičov. Tí by mali v prvom rade prehodnotiť bezhraničnú dôveru k svojim dospievajúcim potomkom. Za neakceptovateľným správaním mladej generácie totiž stojí práve spoločnosť zložená z ľahostajných rodičov, ktorí výchovný úpadok dopustili.
