Originálny názov: The Book of Eli
Žáner: akčná dráma
Minutáž: 118 minút
Krajina: USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Albert Hughes, Allen Hughes
Scenár: Gary Whitta
Kamera: Don Burgess
Hudba: Atticus Ross, Leopold Ross, Claudia Sarne
Hrajú: Denzel Washington, Gary Oldman, Mila Kunis, Ray Stevenson, Jennifer Beals, Evan Jones a ďalší
Už pravidelne sa v americkej (a bohužiaľ, aj v európskej) produkcii objavuje atraktívny motív apokalypsy. Ku koncu sveta sa však vždy dokráča odlišným spôsobom. Niekedy to za ľudí vybavia atómové zbrane (Dr. Divnoláska…), inokedy sa, nepoznajúc zľutovanie, objaví neposedné monštrum (Cloverfield) a sem-tam ukončí život na zemi nejaká veštba alebo stvorenia z vesmíru (napríklad Štvrté proroctvo). Okrem toho existuje množstvo katastrofických filmov spejúcich ku koncu sveta, ale Uncle Sam loptu zaobalenú v nebezpečenstve vždy s ľahkosťou a radikálne uhrá do autu. Spoločným rysom vyššie spomenutých útvarov je fakt, že koncom sveta sa v nich končí aj príbeh. Bratia Hughesovci sa nerozpakovali ukázať divákom koniec sveta, a radšej si pripravili menej opozeranú látku, a to svet priamo po ňom, po apokalypse. Nedozvieme sa, čo sa „vtedy pred časom“ stalo. Isté je len to, že bola vojna a niektorí sa domnievajú, že bola kvôli obyčajnej knihe. Kniha prežitia je totiž nedostatkovým a citlivým tovarom.
Existuje len jedna. Jej nositeľom je Eli (Denzel Washington), pomerne kvalitne vycvičený bojovník s mačetou a lukom. Jedinou úlohou nášho hrdinu je dopraviť knihu na západ. Samozrejme, na cestách sa Eli stretne s chamtivcami, ktorí chcú knihu len a len pre seba. A čo že je na nej také príťažlivé? Nuž, je posledná svojho druhu a podľa výpovedí šéfa vyzbrojených chamtivcov, Carnegieho (Gary Oldman), je jasné, že tento zväzok poskytuje vlastníkom možnosť vládnuť, ovládnuť masy, byť pánmi sveta. Získa Knihu prežitia Carnegie alebo zostane v moci urasteného Eliho?
K odpovedi sa tvorcovia vypravili rozpačitým spôsobom. Pochmúrna atmosféra post apokalyptického sveta je znamenitým východiskom, dobrým začiatkom. Všetko je sivé, hnedé, černasté, obloha je takmer pravidelne zamračená, ľudia sa takmer vôbec neusmievajú, žijú si z ruky do úst, rozmáha sa kanibalizmus. V spoločnosti funguje výmenný obchod, jedla je nedostatok, voda sa predáva na prídel. Jednoducho, kto nájde prameň, ten je pánom. Sivastý filter znásobuje nevľúdne prostredie plné hrdlorezov, ktorí ako šakaly čakajú na svoje púštne obete. Nezdráhajú sa zabiť mužov, znásilňovať ženy. Je to divoké prostredie situované niekam na stredozápad USA.
Množstvo spomalených záberov dotvára bezútešnú atmosféru, minimalizuje pohodlie, maximalizuje napätie. Bohužiaľ, nie napätie príbehu, ale napätie prostredia. Štýlovo sa tvorcom podarilo vytvoriť zaujímavý, nie často viditeľný svet, ktorý pôsobí uveriteľne, aj keď sa mu zdráhame veriť. Dívame sa naň vo veľkých celkoch, kedy je Eli na plátne ako mravec, dívame sa na detail tváre hnusnej mačky, ktorá otvára pysky ako tiger. Je tu teda toho dosť, čo divákov vizuálne pritiahne. Je tu svet, v ktorom nechceme žiť, ale radi si ho pre istotu pozrieme.
Preto je na škodu, že samotný príbeh je deravý ako rešeto. V jeho plytkosti by sa utopili hádam aj žubrienky. Ide o klasickú výstavbu naratívu, našťastie okorenenú zaujímavou štylizáciou prostredia. Tvorcovia v Knihe prežitia uplatnili westernový princíp večného samotára, ktorý sa konfrontuje so svetom bez pravidiel. Film by sa teda mohol páčiť priaznivcom westernu, ale aj priaznivcom „filmu noir“. Forma je ako vystrihnutá z neo-noirov (možno si pri projekcii spomeniete na Blade Runnera), obsah odkazuje napríklad na westerny (Tulák zo šírych plání).
Výsledok je teda neistý. Kto hľadá hlboký príbeh, asi si neužije, kto vizuálne orgie ponurého charakteru, príde si na svoje aj vďaka hudobnej zložke pripomínajúcej nevľúdny industriálny, záhadný elektronický, nevypočítateľný experimentálny či šialený psychedelický rock. A napokon, kto v kine hľadá prvotriednu explicitnú akciu, bude mierne sklamaný. V tomto sa film prispôsobil tajuplnému prostrediu a akciu ponúka v menej priamych formách.
Mnohí neodpustia „vinníkom“ prehriaty záver, ktorý sa utopil v snahe ukázať a vysvetliť divákom dohru celého filmu. Kniha prežitia sa teda zavrie dvakrát. Najprv šokujúco, a potom zbytočne dlhokánskym epilógom, ktorý naplnili slová – reči – rečičky. Dodatočný koniec na tom prvom samozrejme nič nemení. A posolstvo? No kto chce, nájde si…
