Najnovší film juhokórejského režiséra Park Chan-wooka (Oldboy) nás zavedie do 30. rokov paralelne do Japonska a Južnej Kórey. Neotrelým štýlom rozpráva o mladej Sook-Hee, ktorá prichádza na japonsko-viktoriánsky zámok vypomáhať ako nová slúžka plachej lady Hideko. Tá žije so svojim chlípnym strýkom, pre ktorého najväčšou vášňou sú knihy. Sú preňho cennejšie ako sexy nevinná neter či zlato. Film na motívy knihy Zlodejka (Sarah Waters) je takmer celý zasadený do obrovskej vily na samote, ktorá avšak kamere ponúka aj na malom priestore veľa lokácií.
Ah-ga-ssi
dráma, triler, romantický
2016 / 144 min. / MP 15
Južná Kórea
Réžia
Park Chan-wook
Scenár
Park Chan-wook, Chung Seo-Kyung
Dej rapídne naberá spád a mení tempo stupňovaním sexuálneho napätia medzi hlavnými dievčenskými postavami (obe výzorovo tak na 13 – 14, veď aziatky). Na to sa v poloprázdnom šerom kine za chichúňania dvoch najlepších kamošiek pozeralo celkom dobre. Tu už je znateľnejší Parkov rukopis: erotické scény nie a nie skončiť, sú vierohodné, výborne nakrútené, atmosféra v kine hustne. Takýchto scén je pomerne dosť, niekedy pôsobia účelovo, ale budiž, mám sa na čo sťažovať?
Hneď na začiatku druhého aktu aj divák, ktorého dej a „nezletilé školáčky“ nudia, zbystrí pozornosť. Nič nie je ako sa zdá a pomaly som dostával pocit, že nemožno veriť nikomu. Ani tomu chalanovi, čo mi predával vodu pri vstupe. Každý má vlastné postranné úmysly a využíva na to všetko a všetkých. Tak sa začína kolotoč trojice postáv, v troch rôznych dvojiciach, pričom každá je hnaná len vlastným motívom a vidinou nekresťanského zisku. Najsilnejším z motívov je, ako už je u režiséra zvykom, pomsta. (Park Chan-wook predtým natočil celú trilógiu o pomste.)
Nevyhneme sa ani tradičnej japonskej úchylačine – chobotnice a tak, však to poznáte. So zistením, že nevinné predčítanie drahocenných kníh pre sympatických biznismenov je vlastne low budget sexkabínka (s tým rozdielom, že obe ruky sú vo vreckách postarších pánov), film konečne skladá všetky kúsky skladačky dohromady. Tu sa treba vytknúť prílišné repetitívne zobrazovanie detailov, ktoré by si divák všimol aj bez toho, aby mu režisér ponúkal barličky každých päť minút. Až ma zamrzelo, že Komorná takto zahodila veľký potenciál dvojitého plot twistu. Pri prvom som sa škrabal na hlave a čakal, čo príde, no ten druhý iba tak vyšumel do vetra spolu s dosť iracionálnymi chybami v deji.
Komornú na slovenskej artovej scéne zatienili iné vyhajpované festivalové pecky, ale určite stojí za to. Je trošku sentimentálnejšia, ako by mala byť, no aj napriek tomu veľmi obstojná. Podobne ako Nymfomanka, aj ona chce šokovať, ale na to už je spoločnosť dávno zdeformovaná HC pornom a inými fajnovými videjkami. Nie je ani tak provokatívna, ani tak znepokojivá ako sa snaží vyzerať, no aj napriek tomu prepísknutá minutáž uletí celkom rýchlo.
Výprave či hereckým výkonom sa veľa vytknúť nedá. Navyše, divák sa pri všetkých tých zradách a klamstvách aj zabaví. Niektorí viac, kedže posledná scéna je len na dotvorenie a mal som pocit, že chlapík v rade predo mnou dotvoroval, čo mu ruky stačili. Tá už bola podľa mňa celkom zbytočná. Nevadí. Pri odchode som aspoň mal zaujímavú titulkovú sekvenciu, keď sa dvaja pracovníci kina hádali, prečo toho chlapíka vlastne do kinosály pustili. „Veď už som ho vyhadzoval včera, úchyla jedného!“ Toľko mi dovolila pochopiť moja znalosť poľštiny medzi to všetko „kurwa“ a rozhadzovanie rukami. Asi die hard fanúšik Park Chan Wooka, pomyslel som si.