Konečne spolu

Originálny názov: Then She Found Me

Žáner: romantický
Minutáž: 101 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Helen Hunt
Scenár: Alice Arlen, Victor Levin, Helen Hunt
Kamera: Peter Donahue
Hudba: David Mansfield
Hrajú: Helen Hunt, Colin Firth, Bette Midler, Matthew Broderick, Lynn Cohen, Ben Shenkman

Na plátna kín sa opäť priplietla jedna z najobyčajnejších žien Hollywoodu – Helen Hunt. Ťažko si vybaviť americkú herečku, ktorá by priemernú ženu v stredných rokoch stvárnila lepšie ako spomínaná kalifornská rodáčka. Spomeňte si na Stroskotanca, na Pošli to ďalej, na Twister, či na Po čom ženy túžia. Tam všade sa vynikajúca Helen Hunt ukázala v tom najlepšom svetle, teda Tak dobre ako a len dá. V súčasnosti prichádza do kín o čosi skromnejší, komornejší a intímnejší príbeh. Film o hľadaní síl do života a o balanse, ktorý k jeho užívaniu potrebujeme – Konečne spolu.

Helen Hunt, ktorej už pomaly ťahá na 50 (vek sa nepatrí zverejňovať), sa okrem tretinového podielu na scenári ujala aj réžie. Konečne spolu sa tak stal režisérskym debutom tejto oscarovej herečky. Film sa točí okolo skromnej a riadne ubolenej April, ktorej sa v priebehu pár dní prevracia život hore nohami. Opúšťa ju jej manžel Ben (Matthew Broderick), stráca svoju židovskú adoptívnu matku a začína ju baliť Angličan Frank (Colin Firth). Apriliným nervovým systémom skutočne zatrasie až návrat jej bohatej, rozmaznanej, ale najmä biologickej matky Bernice (Bettie Davis).

Každá z postavičiek si zaslúži aspoň minimálnu divácku pozornosť. Frank oživuje príbeh postojom naoko chladného Brita, ktorý sa musí voľajako postarať o svoje dve deti. Ben je ešte stále nedospelý nerozhodnutý chlapík, ktorý za sebou sem-tam nechá nejaké tie hlavičky s bičíkmi, z čoho vždy vznikajú starosti. A večne namejkapovaná Bernice? Tú by ste najradšej niekam nakopali. Uprostred tohto zverinca stojí utrápené žieňa, zrejme, už po najlepších rokoch. Nájsť stratený stereotyp, ktorý z duše nenávidíme a milujeme zároveň, sa zdá byť v takomto chaotickom prípade ťažšie ako všetko ostatné, čím sme v živote museli prejsť. A navyše, čo ak sa vám do tejto zapeklitej situácie pritrafí aj túžba po potomkovi?

Aj keď má príbeh potenciál vytĺcť slzy a tak podobne, nič také sa napokon nedeje. Môže za to do istej miery sterilita snímku. Tá spočíva v tom, že sa všetko deje zrazu v pomerne pravidelných intervaloch, bez vypointovania situácie. Divák si jednoducho nemá šancu „vychutnať“ jednotlivé útrapy a niekoľko radostí. Celý film potom pôsobí skôr ako sekaná spoveď ženy, na ktorú sú všetci zlí, ktorej chce život pravidelne ubližovať a zrazu „vualá“, svieti nám slniečko. A to v priebehu pár dní. Nuž, Helen Hunt si poplače, divák ani veľmi nie.

Huntovej režisérskemu počinu sa okrem jednotvárnosti nedá vytknúť takmer nič, no ide o dosť veľa na to, aby to nič nemohlo byť zanedbateľné. Helen Hunt sa vo veciach, ktoré natočila, vyzná. Život a s ním množstvo úloh ju naučili, ako to chodí. Režisérsky je však zatiaľ v plienkach. Filmu chýba potrebná dynamika, čarovný prútik, ktorý by z diváka dokázal vytĺcť väčší záujem (ak už nie slzy). Diváka tak čaká intímny snímok bez života, ktorý pozoruje psychiku človeka v čase, kedy doň búši život zo všetkých strán. Ide o malý návod na prežitie i pre mnohých z nás.

Aj keď je film obsadený pomerne hviezdne, zachováva si svoju civilnú tvár. Je to film o súčasnosti, ale aj o veciach minulých, ktorých sme sa nemohli vyvarovať a teraz sa s nimi musíme popasovať. V Konečne spolu sa prejavuje i sociálny aspekt spoločnosti. Tu si Helen Hunt opäť zahrala, verná svojmu imidžu, nie práve najsolventnejšiu postavu.

Ak by som teda mal zhrnúť, v čom je tento film najsilnejší, tak je to v jeho predmete. Hovorí totiž o jednom človeku, z množstva obyčajných ľudí. Len škoda, že tak nahusto a na takom malom papieri. Mimochodom, nie každý film, v ktorom hrá Colin Firth, musí byť naozaj komédiou.