Originálny názov: King’s Speech
Žáner: biografická historická dráma
Minutáž: 118 minút
Krajina: Veľká Británia / Austrália / USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Tom Hooper
Scenár: David Seidler
Kamera: Danny Cohen
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Colin Firth, Helena Bonham Carter, Geoffrey Rush, Derek Jacobi, Robert Portal, Richard Dixon, Paul Trussell, Adrian Scarborough, Andrew Havill, Charles Armstrong, Roger Hammond, Calum Gittins, Jennifer Ehle a ďalší
Britská tvorba je už niekoľko rokov na vzostupe. Hollywoodske štúdiá vo veľkom vyrábajú kópie úspešných ostrovných seriálov a čoraz častejšie sa originálna britská kinematografia prebíja i do plánov tuzemských kín. A to je posun hodný potlesku. Briti totižto galantne balansujú medzi európskym a americkým štýlom a vyberajú si z oboch to najlepšie. O ich najnovšom triumfe sa napísalo a povedalo veľa. Vo výborne obsadenom filme, ktorý rozoberá tému vládnutia a to, ako sa pasovať so zodpovednosťou, ktorú človek bezbranne zdedí, sa už na prvé počutie snúbi premyslená dráma a ojedinelý filmový zážitok.
Urodzený pôvod so sebou prináša veľa – povinností, očakávania rodiny ale i celého národa, fyzické a duševné obety, samotu. Aj keď možno nikdy nebudete panovníkom, nebudete ani obyčajným človekom. Dráma Kráľova reč je príbehom veľmi nepravdepodobného priateľstva korunného princa a jeho rečového terapeuta. Princ Albert, vojvoda z Yorku, sa odmala zajakáva a netúži po ničom inom, ako žiť pokojne v ústraní. Hoci právo na trón prislúcha jeho nerozvážnemu bratovi a nie jemu, okolnosti si vždy budú vyžadovať, aby z času na čas vystúpil na verejnosti. Vystriedal množstvo odborníkov, no ani jeden mu nevedel pomôcť. To sa má zmeniť, keď ho starostlivá manželka privedie k Lionelovi Loguovi, ktorý nelieči iba príznaky, ale pátra po pôvode zajakávania sa. Jeho dôkladné metódy odhaľujú trpkosť prominentného postavenia, útrapy silne patriarchálnej rodiny a aj to, že najväčšou výzvou kráľa nemusia byť každodenné rozhodnutia, ale schopnosť spojiť ľud a dať mu nádej.
Pochmúrna, daždivá atmosféra a studené farby premyslene zvýrazňujú bezútešnosť princovho stavu a krutosť vonkajšieho sveta, ktorý ho nemilosrdnými pohľadmi priam prebodáva. Štylizovaná kamera zvýrazňuje skľučujúce situácie, ktoré prežíva hlavná postava. Neskôr, keď sa Bertie upokojí, spolu s ním je aj náš pohľad do jeho sveta harmonickejší. Za veľmi dôvtipným prístupom k vizuálu stojí kameraman Danny Cohen, ktorý už v minulosti raz spolupracoval s režisérom Tomom Hooperom. Ten sa doposiaľ s vrelým prijatím venoval hlavne televíznej produkcii historických filmov a minisérií ako napr. Longford (2006) a Elizabeth I (2005) v hlavnej úlohe so známou Hellen Mirren. Úspech zaznamenal i jeho predchádzajúci celovečerný projekt The Damned United (2009). Z bližšieho pohľadu na jeho filmografiu sa zdá, že najistejšie sa cíti práve v historických témach. To, že odviedol výnimočnú prácu dokazuje i zisk dvoch najprestížnejších ocenení Veľkej Británie a USA – ceny BAFTA a Oscara za najlepšiu réžiu.
Vnútorné vojny postavy sú pre herca vždy veľkou výzvou a aj keď Colin Firth nebol prvou voľbou do úlohy princa Alberta, neskoršieho kráľa Juraja VI., popasoval sa s ňou tak dokonale, že svoju druhú nomináciu na Oscara premenil na zlatú sošku. Splynula v ňom krehká a výbušná povaha utláčaného mladšieho brata a osobnosť vodcu, ktorý Británii pomohol prejsť cez ťažké obdobie Druhej svetovej vojny. Princ a ani Firth by to nedokázal bez skvelej Heleny Bonham Carterovej v úlohe milujúcej manželky s tvrdou tvárou aristokratky, ktorá podala oproti svojim iným rolám komorný, no stále svojrázny výkon. Pozornosť právom patrí i rodenému Austrálčanovi Geoffreymu Rushovi ako Lionelovi Loquovi, rečovému terapeutovi, ktorý ako protinožec v Británii nenachádza uplatnenie v herectve. Okrem menovaných sa vo filme blysli i Guy Pearce v úlohe Albertovho staršieho brata a Timothy Spall (známy hlavne zo sérií filmov o Harrym Potterovi) v koži legendárneho Winstona Churchilla.
Kráľova reč sa jemne obtrie o silu rozhlasu v ťažkých vojnových časoch a vo svojom prejave vám dá ochutnať typickú britskú zdvorilosť, za ktorou sa môže skrývať celé spektrum nálad a emócií – od zdráhania a nevôle až k radosti a láskavosti. Najväčším prekvapením tvorivého tímu bol práve scenárista David Seidler. Z jeho predchádzajúcich projektov by málokto predpovedal, že si vo svojich 73 rokoch odnesie pozláteného naháča. Možno to bol jeho skrytý potenciál, možno denníky Lionela Logua objavené 9 týždňov pred nakrúcaním – jedno je však isté, film sa po všetkých stránkach podaril. Túto cenami zasypanú snímku si určite nenechajte ujsť.
