Kto je tu riaditeľ?

Originálny názov: Direktøren for det hele

Žáner: Komédia
Minutáž: 99 minút
Krajina pôvodu: Dánsko / Švédsko / Island / Taliansko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Lars von Trier
Scenár: Lars von Trier
Kamera: Lars von Trier
Hrajú: Jens Albinus, Jean-Marc Barr, Peter Gantzler, Sofie Gråbøl, Iben Hjejle, Fridrik Thór Fridriksson

Lars von Tier aj napriek tomu, že už má po päťdesiatke je stále hravý ako malé dieťa a nebojí sa experimentovať so svojou predstavivosťou a nikto mu nemôže uprieť jeho umelecké gény. Je len otázkou, či tieto jeho niekedy prudko geniálne a niekedy zvláštne úlety dokážete vstrebať a podľa toho si urobiť názor na jeho jednotlivé filmy. Nebudeme tu veľmi hodnotiť jeho predchádzajúce filmy, lebo u Triera je to zložité, najmä ak jeho filmy máte radi a pozrieme sa na film Kto je ti riaditeľ?, ktorý prichádza do našich kín v štýle ako ho sám autor natočil. Autor film natočil s tým, že si chce odpočinúť od svojich vážnych filmov (Dogwille, Manderlay) a pustil sa do pravej dánskej komédie.

Dej sa odohráva v jednej dánskej IT firme, kde pracuje aj majiteľ firmy Ravn (Peter Gantzler). Jeho spolupracovníci, respektíve kolegovia však netušia, že on je jediným majiteľom firmy a berú ho len za akéhosi prostredníka medzi nimi a ,,veľkým šéfom“ riadiacim to z Ameriky. Samozrejme pre všetkých zamestnancov je veľký šéf zodpovedný za všetky neobľúbené opatrenia vo firme. Problém však vystáva, keď sa Ravn rozhodne predať firmu islandskému obchodníkovi. Toho si mimochodom zahral a evidentne aj vychutnal režisér narodený priamo na Islande Fridrik Thor Fridriksson (Anjeli univerza, Zimnica, Diablov ostrov), ktorý chce hovoriť len s majiteľom. A tak sa Ravn rozhodne ,,zamestnať“ svojho kamaráta herca Kristoffera (Jens Albinus) aby mu zahral riaditeľa firmy. Bohužiaľ Kristoffer je neúspešný a nie veľmi dobrý herec výhradne obdivujúci svoj vzor Gambiniho.

Tak ako bolo povedané ide o komédiu, ktorá začína presne v momente dohody tohto malého podvodu, ale nie je to komédia na akú sme zvyknutý, čo u Triera nie je nič nečakané. Režisér sa pohybuje na hrane medzi hraným a dokumentárnym filmom a nerobí si starosti s formou akou bývajú natočené ostatné filmy. Vo filme režisér akoby ani nevnímal čas, či kontinuitu jednotlivých scén, len si z ničoho nič prepláva z jednej do druhej. Scény sú točené v podstate na statické kameru, postavy vybiehajú z obrazu a zvuk je natáčaný kontinuálne. Pre diváka neochotného tolerovať takto, niekedy naozaj výrazne detaily, môže pôsobiť takéto poňatie naozaj rušivo. Čo sa však odohráva na plátne je naozaj neštandardný humor, je veľmi uštipačný, naváža sa do jednotlivých postáv až na kosť, chvíľami je absurdný, ale nikdy neprechádza až do trápnosti a často je až prudko tragikomický. Tragikomicky pôsobia vlastne aj jednotlivé postavičky, či už v podobe nie veľmi dobrého herca Kristoffera, alebo v podobe ostatných pracovníkov firmy. Veď pri pohľade na uplakanú asistentku, či agresívneho programátora, alebo sexuálnu orientáciu svojho riaditeľa skúmajúcu podriadenú neviete, či sa máte smiať, či plakať. Dej je koncipovaný tak, že si režisér pohráva s divákmi a niekedy do takej miery, že až chvíľami rozmýšľate, či mu toto ešte zožeriete alebo nie.

Trierovi teda evidentne nešlo o to ako bude film natočený, dokonca si dovoľuje mnohokrát sám vstúpiť do deja tým, že odvráti kameru a podotkne čo sa odohráva, respektíve, čo máme čakať a že je to len komédia. Veľmi veľa scén je založených čisto na dialógoch a plynú veľmi pomaly, ale väčšinou divákovi nedovolia stratiť pozornosť. Tých ,,čisto nedialógových“ scén je pomenej, ale o to sú zaujímavejšie, či už ide o kolegynku prehnutú cez riaditeľský stôl alebo agresívneho vývojára. O skupinových objatiach ako na terapiách ani nehovoriac. Film samozrejme naberá na obrátkach, keď Kristoffer začne zisťovať, za čo všetko je vlastne ..veľký šéf“, čiže on zodpovedný a začne veci riešiť nie podľa plánu Ravna čoby skutočného majiteľa.

V záverečnom zhrnutí teda podotknem, že Trier opäť nesklamal a ponúkol nám niečo netradičné, o čom pri filme rozmýšľate. Ak dokážete potlačiť pocity z toho ako sa rozhodol ignorovať bežné filmárske postupy a vychutnávate si len ten herecký rituál herca proti hercovi v netradičnom komediálnom šate, tak určite nebudete sklamaný. Mne osobne to pripomínalo chvíľami film Blbec na večeru (1998), videl som tú určite paralely, každopádne určité špecifiká ako netradičný pohľad na človeka ako takého filmu Kto je tu riaditeľ? nemožno uprieť. Verme teda, že si Lars von Trier pri filme vyčistil hlavu a začne opäť upierať pozornosť na svoje vážne projekty ako je očakávaný Antikrist (2009).