Originálny názov: Poulet aux prunes
Žáner: komédia, dráma
Minutáž: 93 minút
Krajina: Francúzsko | Nemecko | Belgicko
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Marjane Satrapi, Vincent Paronnaud
Scenár: Marjane Satrapi, Vincent Paronnaud
Kamera: Christophe Beaucarne
Hudba: Olivier Bernet
Hrajú: Mathieu Amalric, Édouard Baer, Maria de Medeiros, Golshifteh Farahani, Eric Caravaca, Chiara Mastroianni, Mathis Bour, Enna Balland a ďalší.
Zdá sa nepatričné poetickú melanchóliu filmu Kura na slivkách rozoberať na súčiastky: komentovať stroho divadelnú mizanscénu, presné herecké výkony, výrazne štylizovanú kameru či fantazijné prvky. Marjane Satrapiová svojím špecifickým rozprávaním premyslene a umne skladá existenciálnu úvahu o živote, zodpovednosti, láske a umení. Nemá nás očariť formou (hoci sa s ňou pohráva do vytrženia), ale dovoliť nám vidieť za hranice vlastného života a prežívania. Tomu je oddané celé rozprávanie a jeho multižánrové stvárnenie – romantické, rozprávkové, miestami i tragikomické, melancholické a aj drsné.
Ide o druhý celovečerný film Marjane Satrapiovej. Tak, ako jej prvotina, i snímka Kura na slivkách je založená na rovnomennom grafickom románe a po druhýkrát ju adaptovala a režírovala v spolupráci s Vincentom Paronnaudom. No kým predchádzajúci Persepolis bol popri neistej politickej revolúcii hlavne o prežití, Kura na slivkách je o smrti – či skôr o nežití. Rozpráva totiž príbeh Nassera-Aliho, geniálneho huslistu, ktorý sa odmietol radovať z bežného života, a tak je jeho rozhodnutie umrieť iba formalitou. Film sleduje posledných osem dní jeho života, počas ktorých žiali nad minulosť, nenaplnenou láskou a rodinou, o ktorú nestál.
Nasser-Ali si, samozrejme, neuvedomuje sebeckosť svojho rozhodnutia, no Azraël, anjel smrti, jeho príbeh dopovie a ukazuje nám ho ako syna, brata, manžela, otca a milenca – z rôznych perspektív ho teda môžeme buď nenávidieť, obdivovať, milovať, odcudzovať a aj ľutovať. Film nie je len anamnézou jeho života, ale hlavne je sprievodcom po divákových pocitoch a meniacom sa postoji voči hlavnej postave. Nie je však jasné, čo Satrapiová považuje za prednejšie: nádherné umenie na úkor životného šťastia, alebo spokojný rodinný život bez svetového uznania.
Charakter príbehu – jeho hĺbavosť a úvahovosť – znamená, že na plátne absentuje tradičná akcia. Namiesto toho sa snímka po celý čas venuje tomu, aby cez metafory, satiru, grotesku a extravagantné vízie dôkladne vykreslil portrét Nassera-Aliho. Marjane Satrapiová tým ukazuje relatívnosť pravdy. Kura na slivkách sa preto nedá považovať za oddychový film, ani ho neodporúčam pozerať, pokiaľ nemáte náladu otvorene premýšľať o sebe samom. Iné „použitie“ tohto filmu vyznie ako prázdne plytvanie skvelými nápadmi a vynaliezavosťou, nehovoriac o tom, že sa minie účinku.
To, samozrejme, razantne zmenšuje jeho potenciálne publikum a vyžaduje od diváka nielen trpezlivosť, ale i konkrétnu náladu. Ak sú obe tieto podmienky splnené, ponúka veľmi zaujímavý a podnetný zážitok. Škoda len, že sa neunúva tú správnu atmosféru navodiť. Tu vstupuje do hry akési umelecké alibi – autorský zámer ospravedlniteľný úprimnou snahou o čomsi vypovedať. Dráma Kura na slivkách je presne taká, aká v očiach autorky mala byť a to sa nezmení ani v perspektíve toho, že ho diváci môžu považovať za nudný alebo zdĺhavý.
