Legendy zločinu

Dejiny Veľkej Británie skrývajú nejednú epizódu, ktorú stojí za to sfilmovať. Britskí filmári sa navyše neboja ísť ani po témach, na ktoré by bolo lepšie zabudnúť. 60. roky 20. storočia toho priniesli naozaj veľa. Turbulentné časy vyniesli na slávu sveta aj dvojčatá Krayovcov. Populárni a obľúbení bratia sa vďaka vlastníctvu nočných klubov v Londýne a z toho prameniacich kontaktov vo svete šoubiznisu rýchlo stali televíznymi celebritami.

Boli však v prvom rade gangstrami zapletenými do ozbrojených prepadnutí, lúpeží, výpalníctva a na konci aj vrážd. K tomu sa však dostaneme neskôr. Snímka Legendy zločinu (Legend, 2015) je prezentovaná ako kriminálny thriller, ale skôr je to komediálna dráma, ktorá má ešte aj trochu problém prepnúť do dramatického módu. Je totiž nakrúcaná s istou nadsádzkou, čo príbehu po dlhú dobu pomáha, ale na konci to nejako nie je ono. Zasmejete sa však často.

V mnohom bol pre režiséra a scenáristu Braina Helgelanda (L.A. Confidential, Mystic river) limitujúci samotný skutočný príbeh. Krayovci sa rýchlo vypracovali z malých mafiánov na veľké esá vo svojej polovici Londýna a ešte rýchlejšie spadli na dno, najmä preto, že nedokázali zvládnuť seba a svoj život.

Tam, kde len dej nestačí, nastupuje našťastie Tom Hardy. Ak nič iné, snímka je vďaka ústrednej dvojúlohe jeho hereckým sólo koncertom. Potvrdzuje tu, že je jedným z najväčších talentov svojej generácie. Jeho bravúrny herecký výkon v oboch výrazne rozdielnych postavách je filmu možno až na škodu. Zatieňuje aj ostatných, inak tiež výborných hercov ako napríklad Christophera Ecclestona, či Paula Bettanyho. Ťažko však povedať, či to bol zámer tvorcov od začiatku, alebo to na Hardyho hrali v momente, keď sa s filmom ako takým trápili. Scenár Helgeland zvládol podstatne lepšie ako réžiu. S ňou zatiaľ ani nemá veľa skúseností.

Legendy zločinu nie sú dokonalý film a to práve preto, že okrem Hardyho a jeho dvojpostavy toho v ňom nefunguje veľa. Prejavuje sa to najmä v závere filmu, keď má prísť k vyvrcholeniu deja, ale chýba tomu napätie, hlbšie pochopenie i dynamika. Tá je len medzi bratmi, všetko ostatné je viac, či menej kulisou pre ich vzťah a biznis.

Aj v skutočnosti prišiel koniec bratov nečakane – kvôli dvom zbytočným vraždám. Jedna z nich, tá azda dôležitejšia, sa však mohla dať cez film pochopiť aspoň po emocionálnej a osobnej stránke. Udalosti, ktoré k nej viedli, však nie sú vo filme podané adekvátne tak, aby to z divákom, čo i len trochu pohlo. Problém je aj v nedostatočnom vykreslení niektorých vedľajších postáv a v ich mdlom stvárnení – to sa týka najmä mladej herečky Emily Browning.

Tom Hardy pod vedením Helgelanda zahviezdil a vznikol príjemný vtipný film. Žiadna zapamätania hodná vec sa však nekonala. Bez neho by to bol len štandardný, možno aj mierne podpriemerný film. Potešilo ma však, že Hardy napriek úspechom v Hollywoode nezanevrel na domáce prostredie a práve naopak, v posledných rokoch aj vo Veľkej Británii nakrútil viacero dobrých vecí. V úlohe gangstra ho môžete vidieť aj v úspešnom a kvalitnom seriáli Peaky Blinders, resp. v jeho druhej sérii.

---