Originálny názov: The Lego Movie
Žáner: animovaná akčná komédia
Minutáž: 100 minút
Krajina: Austrália | USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP
Réžia: Phil Lord, Chris Miller
Scenár: Dan Hageman, Kevin Hageman, Phil Lord, Chris Miller
Kamera: Barry Peterson, Pablo Plaisted
Hudba: Mark Mothersbaugh
Hrajú: Channing Tatum, Elizabeth Banks, Morgan Freeman, Liam Neeson, Will Ferrell, Alison Brie, Charlie Day, Chris Pratt, Will Arnett, Nick Offerman, Jonah Hill a ďalší
Asi nie je dobrý nápad popri toľkom nadšení navôkol, ktoré spája fanúšikov skrz celé generácie, písať o Lego príbehu neprívetivo. Veď človek nikdy nevie, v kom sa môže skrývať tajný zberateľ. Napriek tomu sa táto recenzia v pozitívnom duchu niesť nebude, hoci – uznávam – bude mať len národnú platnosť. Na pamäti treba mať, že ide o reakciu na film distribuovaný s naším dabingom a prekladom. A tie si človek nevyberá, keďže sa prvý oficiálny LEGO film zameral na rodinné publikum.
Z trailerov a ďalšieho bohatého video-materiálu, ktorý sprevádzal marketingovú kampaň, sa dá vybadať, že humor do veľkej miery stojí na situačných a uštipačných poznámkach, slovných hrách a na popkultúrnych odkazoch a sebakritickej satire namierenej jednak na hračkársky priemysel (ak sa na príbeh pozrieme ako na celok), ale aj na Hollywood samotný. Nechápte ma zle, toto samo o sebe nie je na oštaru, uťahovanie si z americkej filmovej veľkovýroby je v kurze a scenáristom sa zatiaľ darí páliť do vlastných radov a vyjsť z toho víťazne. Problémom však je, že v LEGO príbehu sa skĺbil na jednej strane scenár primerane zjednodušený pre detského diváka (spolu s patrične naivným a sentimentálnym vyvrcholením) a na strane druhej pomerne sofistikovaný humor, pre ktorý divák potrebuje dobre poznať kontext. A ten zo slovenskej verzie vyšumel aj vďaka tomu, že mnohé hovorové výrazy sú nepreložiteľné. Dôvtipné poznámky sa tak menia na zbytočné repliky.
Ak sa teda nemôžeme spoľahnúť na to, že nás animák zabaví – hoci dabingoví herci sa, veru, úporne snažia, aby scény vyzneli aspoň trochu vtipne – zostanú nám len bujaré bitky a naháňačky (tie nepatria medzi tie najprehľadnejšie) a jednoduchá dejová kostra, v ktorej sa svojrázne postavičky snažia zachrániť kreativitu v stavebnicovom mikrosvete. Či sa detičky v kine bavili? Na to vezmite jed! Nepovedala by som však, že by vedeli, na čom sa smejú. V tom lepšom prípade, výbuchy smiechu predbiehali „vtipnú“ repliku, v tom horšom sa deti skrátka smiali, lebo tušili, že sa to v daný moment patrí. Štandardizovaná filmová reč a masovosť kinopublika robia svoje. Frfleme len my, ktorí šípime za prekladom originál.
Haniť LEGO príbeh za to, že nie je taký zábavný, ako mohol byť, je márne. Detičkám, zaiste, postačí a ku cti mu slúži, že si z nich nerobí dobrý deň a neukrýva „medzi riadkami“ nevhodné narážky. Na druhej strane, to, že dramaturgiou mieri na deti a dialógmi na dospelých, je už výčitka opodstatnená. Totižto, keď potlačíte humor tak veľmi, ako sa to podarilo slovenskému zneniu, nemôžete sa ubrániť pocitu, že ste videli len celovečernú reklamu na stavebnicu.
