Originálny názov: Haevnen
Žáner:akčný, krimi, fantazíjny
Minutáž: 113 minút
Krajina: Dánsko / Švédsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Susanne Bierl
Scenár: Anders Thomas Jensen
Kamera: Morten Søborg
Hudba: Johan Söderqvist
Hrajú: Mikael Persbrandt, Trine Dyrholm, Ulrich Thomsen, Markus Rygaard, William Jøhnk Juel Nielsen, Kim Bodnia, Toke Lars Bjarke, Wil Johnson, Eddy Kimani, Birthe Neumann, Bodil Jørgensen a ďalší
Oscar pre najlepší cudzojazyčný film je zvláštnou kategóriou v rámci udeľovania cien Akadémie z dôvodu rozličných, nie úplne „kósher“ požiadaviek na víťazný film. Realisticky je treba povedať, že výber víťazného filmu je do veľkej miery vecou politiky a momentálneho geopolitického rozpoloženia vo vzťahu k USA. Existuje aj druhý veľmi dôležitý aspekt, a to dotknutie sa určitej „veľkej“, najmä historickej, témy.
Aj československé filmy, ktoré vyhrali tohto Oscara, mali veľkú výhodu, že sa týkali udalostí Druhej svetovej vojny (ako Obchod na korze) alebo Nežnej revolúcie (Kolja). Jednoducho povedané, ak by nemali toto príbehové zaradenie, tak by Oscara pravdepodobne nevyhrali, bez ohľadu na ich kvality. Táto situácia pretrváva (samozrejme, že s občasnými výnimkami) až doteraz. Príkladom je aj minuloročný víťaz, dánsko-švédsky film Lepší svet (Hævnen, 2010), ktorý sa od minulého týždňa premieta aj v slovenských kinách.
V prípade tohto filmu je tou „veľkou“ témou Afrika, teda skôr tá nie veľmi pekná tvár tohto kontinentu a to občianska vojna a s ňou spojené represálie voči civilnému obyvateľstvu. Práve v tomto prostredí pracuje lekár Anton (Mikael Persbrandt), hlavný hrdina filmu. Okolo neho sa dejú veci, ktoré by najradšej nevidel a on aj napriek tomu vykonáva svoje povolanie ako najlepšie vie aj napriek sparťanským podmienkam. To všetko sa ešte vyostrí po príchode jedného z miestnych veliteľov vojenských jednotiek, ktorého utrpenie obyvateľstva priam teší.
Anton to nemá ľahké iba v Afrike, ale aj doma v Dánsku. S manželkou to vyzerá na rozvod a jeho syn Elias (Markus Rygaard) je v škole šikanovaný kvôli svojej jemnej povahe. Na jeho stranu sa postaví nový chlapec v škole, Christian (William Jøhnk Nielsen), ktorý je do veľkej miery zatrpknutý voči celému svetu (a najmä otcovi) kvôli nedávnej smrti svojej mamy. Lenže Christian sa Eliasovi rozhodne pomôcť nie príliš vhodným spôsobom, čo ale v konečnom dôsledku vedie k vzniku kamarátstva medzi týmito chlapcami. Lenže, situácia sa ďalej vyhrotí a chlapci sa zapletú do jednej pomerne veľkej šlamastiky.
Lepší svet sa točí okolo motívov, ktoré sú pre škandinávsku, respektíve severskú kinematografiu priam charakteristickými. Smrť, zmierenie, samota, odpustenie, zaradenie sa do spoločnosti a samozrejme klasická téma dobra a zla. Všetko je to podané v jednom konzistentnom celku, ktorý všetky tieto prímesi podáva divákovi v pomalom tempe, čo je vlastne ďalší znak severských filmov, v ktorých sa režiséri nikam neponáhľajú a tempo strihu je úplne prirodzené. Lepší svet režisérka Susanne Bier umne nakrútila rovnako pomalým tempom a s nádhernými zábermi najmä na dánsku prírodu. Všetkého dobrého veľa škodí, a preto film stráca čiastočne drive a trocha nudí. Tento pocit však našťastie nikdy netrvá príliš dlho i tak je to občas na škodu.
Film zaujímavo stavia voči sebe práve línie príbehu v Afrike a v Dánsku. V oboch je viacero spoločných styčných bodov a zvrat v jednej sa čiastočne reflektuje v druhej. Príbehy si plynú svojím vnútorným tempom a všetko smeruje k určitému záveru. Lenže potom príde práve ten záver filmu, ktorý zrazu sekne celou stavbou motivácie postáv, celou atmosférou filmu a je tu happy end. Happy end, ktorý k filmu nepasuje. I keď dobrý koniec filmu by sa možno aj hodil , ale takýto absolútne „všetkoriešiaci“ pôsobí v kontexte celého filmu ako päsť na oko. Apropo, happy end. To je ďalšia vec zväčša potrebná na získanie Oscara.
