Letisko

Originálny názov: The Airport

Žáner: katastrofický
Minutáž: 137 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 1970

Réžia: George Seaton
Scenár: Arthur Hailey (na motívy románu Letisko), George Seaton (nominácia na Oscara)
Kamera: Ernest Laszlo (nominácia na Oscara a Zlatý Glóbus)
Hudba: Alfred Newman (nominácia na Oscara)
Hrajú: Burt Lancaster, Dean Martin, Jean Seberg, George Kennedy, Maureen Stapleton, Van Heflin, Jacqueline Bisset, Helen Hayes (Oscar za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe)

Keď populárny americký spisovateľ Arthur Hailey napísal v roku 1970 svoju najznámejšiu knihu The Airport, nikto ani len netušil, akou rýchlosťou sa do kín dostane aj jeho filmové spracovanie. Snímka, nominovaná na 10 prestížnych ocenení Oscar, sa stala jedným z najväčších hitov roka, nakoľko celosvetové tržby dosiahli sumu 100 miliónov dolárov. Diváci doslova šaleli od napätia, ktoré im filmový pás ponúkol a v duchu prežívali drámu, ktorej kapacita presahovala areál kinosály. Letisko sa stalo filmom, ktorý odštartoval niekoľko dekád filmovej katastrofy.

Katastrofické filmy patria k žánrom, ktoré buď ľudia do sýtosti vychutnávajú, alebo ich úplne odpíšu a zatratia. Len máloktorá snímka s neslávnou nálepkou „disaster movie“ dokáže vzbudiť záujem a presvedčiť obe skupiny naraz. Na rozdiel od dôb minulých, kedy tieto filmové diela diváci doslova hltali, sa súčasní odborníci nad hlbším významom podobných výtvorov príliš nezamýšľajú. Je to najmä preto, že štruktúra samotných filmov sa od začiatku 70-tych rokov, kedy sa koncepcia tohto žánru ustálila, doslova ani o kúsok nezmenila. Letisko, ktoré môžeme považovať za praotca všetkých klasických nešťastí, je typickým príkladom konštantného systému zábavy.

Ako sa dá už vydedukovať zo samotného názvu, dej filmu je situovaný do prostredia lietadiel a ich pristávacích dráh. Stereotypné prežívanie ľudí na tomto dopravnom uzle však naruší zdanlivo prekonateľný problém – zapadnuté lietadlo na zasneženej ploche. Riaditeľ letiska Mel Bakersfeld (Burt Lancaster) a hlavný technický poradca Joe Patroni (George Kennedy) sa teda ako jediní zodpovední zástupcovia rozhodnú lietadlo odstrániť a uvoľniť tak prístup iným aeroplánom. Situácia sa však časom riadne skomplikuje, nakoľko sa na palube lietadla Boeing 707 objaví nálož, ktorú chce psychopatický skrachovanec P.O. Gerrero (Van Heflin) bez mihnutia oka odpáliť. A to všetko len kvôli tomu, aby mohla jeho žena dostať jeho životnú poistku.

Ako sa dá z tohto stručného načrtnutia deja zistiť, podobné scenáre sme už určite mnohokrát videli. Filmári sa teda vzhľadom na tento fakt rozhodli vsadiť na jednu kartu, a to herecké obsadenie, ktoré by takýto jednoduchý a prostý príbeh dokázalo povzniesť vyššie, než len na úroveň rutinnej drámy. Film sa tak môže popýšiť obdivuhodným výberom hereckých akvizícii, ktoré sa však kvôli chabej gradácii deja na plátne úplne stratili. Hviezdy svetového formátu ako Burt Lancaster a Jean Seberg (v úlohe Bakersfeldovej asistentky Tanye Livingstonovej) neponúkli nič viac, len kamenné výrazy tvárí, prekrásna Jacqueline Bisset pôsobila skôr ako modelka na výlete, ktorej rola letušky Gwen sadla len po kostýmovej stránke. Prejav herečky Helen Hayes, ktorá získala cenu Akadémie za úlohu staršej čiernej pasažierky Ady Quonsettovej, sa javí ako afektovaný výstup, nehodný tohto ocenenia. Jediným lepším výkonom, a teda značne prekvapujúcim, sa prezentoval Dean Martin, ktorého úloha kapitána Vernona Demeresta úplne vystihuje Martinov pohodový životný štýl.

Tak ako film pokrivkáva po obsahovej stránke, tak prekvapuje po stránke technickej. Tvorcovia pre film vytvorili vlastné interiéry a logá fiktívnych aerolínií „Trans Global Airlines“, čo je aj v dnešnej pokročilej dobe istá ojedinelosť. Štáb, na čele s režisérom Georgeom Seatonom (ktorý pre film modifikoval aj scenár) zakúpil práva na dočasné zapožičanie prepravného lietadla Boeing 707-349C, ktorý bol v podstate hlavným aktérom celého diania. Finančnú záťaž pre film spôsobilo aj zoraďovanie vozidiel a dopravných pomôcok, ktoré chcel režisér Seaton mať čo najautentickejšie. Výsledkom celkovej snahy je na rok 1970 veľmi pôsobivá vizuálna stránka, preplnená množstvom prelomových zvukových a kamerových efektov. Film ponúka množstvo multizáberov, ktoré robia film interesantnejší a technicky nadradenejší nad iné, vtedy možno slabšie dielka.

Držiteľ 9 cien akadémie, a zároveň jeden z najvýznamnejších skladateľov americkej filmovej scény Alfred Newman zložil pre túto kŕčovitú snímku komerčný, ničím nezaujímavý rad melódií, ktorých vážnosti neverili snáď ani samotní tvorcovia. Súzvuk klasických nástrojov a dobových saxofónových kreácií neumožňuje divákovi zapamätať si čo i len jednu dôležitú scénu. Treba však podotknúť, že sa jeho hudba vo filme objavuje zhruba v každom 10 zábere, čo je možno pre film aj prínosnejšie.

Ako vraví staré príslovie: nie je všetko zlato, čo sa ligoce. To stopercentne platí aj v tomto prípade. Mierne nadsadený film Letisko nespĺňa základný bod statusu klasiky, a to pozitívnu skúšku tým najkrutejším ohňom – časom. Ako jeden z mála komerčne ladených filmov udal smer novej vlne katastrofického žánru, a navždy zostane aj jedným z jeho vrcholových diel. Popri dnešných trhákoch typu Ďen potom (Day After Tomorrow, 2004) a množstve nízkorozpočtových projektov sa film javí ako jedno z lepšie naratívne zvládnutých diel, no v porovnaní s inými kultmi, napr. Sklenené peklo (The Towering Inferno, 1974), môže len tíško spomínať na obdobie, kedy bol jediným a nespochybniteľným zástupcom žánru.

Podľa môjho názoru sa Letisko snaží byť niečím viac, než čím v skutočnosti malo byť. Ťažkopádne herecké výkony, chabé rozvetvovanie deja a neustále dotvárané umelé napätie nezachráni ani kvalitne pôsobiaci technický faktor. Na rozdiel od svojich neskorších pokračovateľov sa však George Seaton držal rovnomennej predlohy čo najhodnovernejšie, čím ukojil aspoň skalných fanúšikov Haileyho tvorby. Zábava, ktorá má byť nepísaným pseudonymom tejto snímky, je len pomyselná a ani zďaleka nenapĺňa predstavy do nej vkladané.