Letné svetlo a potom príde noc
Poézia života v jednej islandskej dedinke

Tohtoročná prehliadka severského filmu Scandi, ktorú pripravuje distribučná spoločnosť Film Europe, bola žánrovo pestrá. V programe ste našli spoločenskú drámu, jednu či dve comming of age sci-fi, romancu i kultovú kriminálnu trilógiu Díleri. Všetky tieto hlučné a emocionálne vypäté filmy sprevádzala do kín aj poetická snímka Letné svetlo a potom príde noc, ktorá sa svojou premyslenou lyrikou a obyčajnou srdečnosťou prihovára divákovi bez snahy o veľkolepé alegórie a bez efektov, a predsa zanechá silný dojem.

Podobne ako bežný život sa aj toto dielo pohybuje kdesi medzi komédiou a drámou. Poviedkovým spôsobom rozpráva príbehy dedinčanov, na pohľad spojených malou islandskou obcou, v ktorej sa zdanlivo nikdy nič významné neudeje. Príbehy, aké vám dedina rozpovie, sú napriek tomu veľké pre ich protagonistov – či už ide o manažéra, ktorý kvôli nezrozumiteľnému snu opúšťa banálnu prácu (a ženu), aby hľadal životné naplnenie v štúdiu latinčiny a vesmírnych vied; alebo o spokojného farmára, ktorý pri zatĺkaní plotu zatúži po troche vzrušenia vo svojom predvídateľnom a zodpovednom živote.

Sú to príbehy osobné a svojské, postavy v nich hľadajú seba, lásku a svoje miesto v uzavretom, no priateľskom vidieckom svete, ktorý na sklonku 20. storočia ešte, vďakabohu, nie je napojený na digitálnu „globálnu dedinu“.

Film vznikol podľa rovnomennej knižnej predlohy aj u nás dobre známeho islandského autora Jóna Kalmana Stefánssona. V roku 2005 za ňu získal islandskú cenu za literatúru, vďaka čomu prerazil nielen na domácej, ale rovno aj na svetovej literárnej scéne. Stefánsson je známy poetickým a filozofickým štýlom, ktorý krásne opisuje pestré odtienky života – tie pekné i náročnejšie momenty – a tento štýl sa režisérovi a scenáristovi Elfarovi Aðalsteinsovi podarilo citlivo a verne preniesť aj na filmové plátno.

Nuž ale, ruku na srdce, komu by sa pri pohľade na nádhernú a drsnú islandskú prírodu nechcelo hneď zahĺbiť do úvah o mieste človeka v tomto náhodnom svete? Rovným dielom sa tak o správnu atmosféru postaral skúsený kameraman David Williamson. Mená režiséra a kameramana, pravdaže, nepatria medzi tie, ktoré by sme z našich kín notoricky poznali. Napriek tomu dokazujú, že aj filmovo malé krajiny, akou Island napriek svojej rozlohe je, dokážu poslať za svoje hranice vynikajúce diela nezaťažené malosťou, provinčnosťou a banálnosťou.

Azda najväčšou doménou filmu skúmajúceho malé poryvy vetra v životoch celej zbierky dedinských postáv, z ktorých ani jednu nemožno pasovať za hlavnú či vedľajšiu, je výborné herecké obsadenie. Osobne som vďaka netflixovským seriálom predtým poznala len dvoch, no tí, čo sa vyznajú, hovoria o islandskej hereckej smotánke. Vďaka tomu je v takmer dvojhodinovej snímke každá sekunda využitá, každý výraz tváre premyslený, každý pohyb a prejav bez balastu. Takto spoločne formujú a imitujú dedinský život – jednoducho, prirodzene a vždy veľavýznamne.

Letné svetlo a potom príde noc predsa len má jednu chybičku. Možno zatúžite zahĺbiť sa do príbehov ešte o čosi viac, precítiť ich azda ešte sústredenejšie. Film predsa nikdy nevypovie viac ako knižná predloha, no tento aspoň robí tej svojej fakt dobrú reklamu.