Logan: Wolverine
Drsné zbohom

Máloktorý predstaviteľ ikonickej komixovej postavy dostane príležitosť rozlúčiť sa s fanúšikmi dôstojnejšie ako sa to podarilo Hughovi Jackmanovi. Dlhoročná sága X-Menov potrebovala zmenu tónu, odlíšiť sa od konkurenčných trendov hromadiacich čoraz väčšie množstvá pestrofarebných superhrdinských bánd bojujúcich proti eskalujúcemu intergalaktickému zlu.

Logan namiesto toho zaradil spiatočku, stiahol sa do úzadia a pracuje s komornejšou témou osobného úpadku a dysfunkčných vzťahov. Režisér James Mangold má so zúrivým hrdinom skúsenosť už z minulej japonskej sólovky (The Wolverine, 2013), v tomto prípade však zvolil menej komixový štýl blížiaci sa k existenciálnej dráme.

Nachádzame sa v blízkej dystopickej budúcnosti, v ktorej panuje primeraná depresívna atmosféra. Mutantí druh je na pokraji vyhynutia a tí, čo ešte nejakým zázrakom prežili, majú v pätách vojenskú organizáciu so záujmom o ich úplné vyhladenie. Zostarnutý Logan (Hugh Jackman), trpiaci poruchou regenerácie, pracuje ako šofér limuzíny. Snaží sa nasporiť dostatok peňazí, aby sa mohli s ťažko chorým Profesorom X (Patrick Stewart) vypariť zo zaprášenej diery neďaleko mexickej hranice a tíšiť letargiu v dôsledku zhoršujúcich sa chorôb niekde na zaoceánskej jachte. Ich renegátsky plán obráti naruby mladá mutantka Laura, ktorej Logan prisľúbi za slušné peniaze odvoz do bájneho Edenu kdesi v Severnej Dakote. Tiché dievča sa na neho navyše akosi príliš ponáša.

Nadupanú road movie so zemitým nádychom westernu by od najnovšej komixovej bomby asi nikto neočakával. Jackman s Mangoldom urobili maximum pre to, aby ich záverečná wolverinia story uspokojila nemalé nároky publika. Príbeh čerpá z osvedčenej predlohy Old Man Logan (2010) autora Marka Millara, ktorá je fanúšikovskou obcou všeobecne považovaná za jeden z najlepších príbehov Wolverina vôbec.

R-ková prístupnosť sa prejavila predovšetkým na výživnej porcii brutálneho násilia, ktoré však nie je samoúčelné, ale slúži skôr ako uvoľňujúci ventil frustrovaných hrdinov. Minimálne dve z troch hlavných postáv majú skutočné problémy so zvládaním svojej zúrivosti. Na prepichnutých hlavách a odseknutých končatinách sa vskutku nešetrilo. Podobne uvoľnene sa pristupovalo k nadávkam a zazrieme aj odhalené poprsie, čo bolo v doterajších komiksoch vyslovene nemysliteľné.

Odhliadnuc od naturalistických bojových scén, Logan priniesol pôsobivý príbeh mutantích odpadlíkov v bezútešnom svete s neutíchajúcou snahou prežiť. Silnou stránkou filmu je kvalitné herectvo špeciálne obdarenej trojice. Hugh Jackman si svoj posledný part vyslovene užíva a aj napriek obmedzenému výrazovému repertoáru postavy podáva jednoznačne najlepší výkon zo všetkých svojich doterajších inkarnácií. Zlomený Logan dozrel ako víno a porovnávanie Hugha s Clintom Eastwoodom v jeho westernových klasikách je oprávnené.

Excelentné herectvo predvádza rovnako Patrick Stewart ako deväťdesiatnik Xavier, ktorého kedysi nezlomnú myseľ kosí nemilosrdný Alzheimer. Ťažko skúšaný otco-synovský vzťah profesora s Loganom vykryštalizoval v rýdzi sentiment a ich spoločné scény patria k najsilnejším z celého filmu. Nezabudlo sa ani na humor, hoci sa vzhľadom na tému vyskytuje v skromnejšom množstve. Priaznivo prekvapila aj mladučká Dafne Keen v úlohe Loganovej dcéry Laury. Divokú náturu wolverinej DNA vystihla bezchybne.

Horšie dopadli záporné postavy. Boyd Holbrook ako žoldnier Pierce s mechanickou rukou zo seba veľa nevysúkal, hoci chlapské pózy a úsmev zdobený zlatým zubom celkom zvláda. Tajomný Dr. Rice s tvárou Richarda E. Granta bohužiaľ nedostal väčší priestor. V podobne fádnom duchu sa nesie nevýrazná hudba Marca Beltramiho.

Mangold trošku prepískol dĺžku filmu (137 min.), posledná pol hodinka má slabšie tempo a s blížiacim sa záverom má divák problém obsedieť. Odmenou publiku je dojemný finiš 17-ročnej cesty zbožňovanej postavy, ktorej Hugh Jackman vdýchol punc ikony i bez klasického žlto-modrého kostýmu. Uvidíme, akým smerom sa hrdina uberie s chystaným novým predstaviteľom. Nateraz drsniak Wolverine odišiel so cťou.

---