Luck
Kvantum šťastia, smoly a rodinnej zábavy

Sam práve dovŕšila 18 rokov. V živote bežného tínedžera je to dôvod na radosť, avšak Sam až taký obyčajný život nemá. Je totiž sirotou, takže musí opustiť priestory detského domova a nasťahovať sa do štátom prideleného pivničného bytu. Okrem toho nastupuje do práce a zároveň študuje na online univerzite.

Takáto razantná zmena spojená s novými povinnosťami by otriasla každým. Sam to má o to horšie, že sa jej všade lepí smola na päty. Jedného dňa zistí, že to nie je len metafora a šťastie a nešťastie sú až príliš skutočné – a jej osoba čoskoro otrasie oboma protipólmi do samotných základov.

Luck (Štastie) vznikol v produkcii AppleTV+. Je na ňom viditeľná snaha napodobiť úspech pixaroviek, a to nielen podobnou animáciou. Postavy sú síce ľahko identifikovateľné ako ľudia, zvery či magické bytosti, no na druhú stranu sa nikto nesnažil o precíznu antropomorfiu. Anatómia je zjednodušená, hlavy pôsobia mierne surreálne a oči svojou veľkosťou zľahka prehnané. Najviac to vo mne evokovalo Rodinku Úžasných (The Incredibles), prípadne Príbeh hračiek (Toy Story).

Vizuál je zvládnutý úctyhodne, miestami až úchvatne. Prvé husle tu hrá vhodne zvolená kombinácia smaragdovozelenej a levanduľovej, ktoré reprezentujú dve strany šťasteny. Oko poteší aj architektúra ríše šťastia a smoly, ktorá je citeľne futuristická s akcentom na zelené prostredie. Trochu mi to pripomínalo snúbenie prírody a vysokej technológie Wakandy z Čierneho pantera (Black Panther), no s tým rozdielom, že tvorcovia dbali na detské publikum: komplexná konštrukcia je prepchaná dopravnými prostriedkami na spôsob horskej dráhy či šmykľaviek.

Druhým aspektom, v ktorom môžete nájsť emuláciu diel spod taktovky „pixarovskej lampičky“, je snaha o presah. Tvorcovia sa nesnažia diváka prekŕmiť farebnou animáciou a dodajú aj obligátne ponaučenia, lekcie alebo životné pravdy. Tieto precitnutia však ostávajú na úrovni banalít.

Z hereckého zoskupenia chválim hlasový prejav hlavnej protagonistky Sam. Pre mňa doteraz neznáma Eva Noblezada zvládla svoju prácu super. Má príjemnú a podmanivú farbu hlasu príjemná a keď hovorí vtipné či rozkošne trápne repliky, funguje to. Ešte lepší je škótsky čierny kocúr Bob v podaní vynikajúceho Simona Pegga. Môže sa stať, že vám jeho prízvuk nesadne, mňa však bavil kráľovsky. Tretím hlasom, ktorý z hereckého obsadenia vyčnieva do popredia, je Flula Borg v koži nemeckého jednorožca – veď sami uvidíte.

Filmových 100 minút sa minie rýchlejšie ako ono vrtkavé šťastie. Je to dôsledkom vizuálne príjemného prostredia, sympatických postáv a nápadom, s ktorým sa dá bez námahy identifikovať. Skôr než snímku vhodnú do pixarovskej vitríny nám však Apple naservíroval animovanú komédiu kvalít slušného sequelu. Scenáristicky je to priemerné a podaním sympatické a teda aj efektívne divadlo pre malých i veľkých. Baviť sa budú všetci, chrobáka do hlavy vám však toto dielo nenasadí.

P.S. Fanúšikovia Madonny si môžu k hodnoteniu ešte pol-bod pripočítať.

---