Luk

Originálny názov: Hwal

Žáner: dráma/romantický
Minutáž: 90 minút
Krajina pôvodu: Južná Kórea/Japonsko
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Kim Ki-duk
Scenár: Kim Ki-duk
Kamera: Seong-back Jang
Hudba: Eun-il Kang
Hrajú: Yeo-reum Han, Si-jeok Seo, Gook-hwan Jeon

Je až fascinujúce, ako dokáže byť filmová tvorba tak rôznorodá. Na jednej strane je veľkoleposť a náročnosť výroby veľkofilmov ako bol napríklad Pán prsteňov, ktorý sa natáčal až zopár rokov a na druhej strane sú malé nezávislé filmy, ktoré sa nikdy nedočkajú obrovského kasového úspechu a ich výroba je oproti spomínaným monštruóznym projektom až smiešne krátka. Pekným príkladom je film Luk (Hwal) kórejského umelca Kim Ki-duka (viac o jeho tvorbe si môžete prečítať v recenziách k 3-iron a k Samaritánke, tu a tu). Scenár k filmu napísal za 2 týždne a celé natáčanie trvalo 17 dní. Najväčším problémom sa ukázalo mrazivé januárové počasie na mori, ktoré prinieslo filmárom nejednu ťažkú chvíľu. Napriek mrazu sa Luk podarilo dokončiť a tak k nám prišiel film, ktorý z prvého pohľadu vyzerá ako slabý, bezduchý produkt bez výraznejšej myšlienky, ale po vnorení sa do deja ponúka divákovi zaujímavý a netradičný zážitok, aj keď bez chýb to tentoraz nie je.

Na starej vŕzgajúcej rybárskej loďke žije starý muž spolu so šestnásťročnou dievčinou. Na živobytie si zarábajú tak, že prenajímajú svoju bárku príležitostným rybárom, ktorý prichádzajú na loďku len na pár hodín. Okrem toho ponúkajú pre nich jednu zvláštnu službu – dokážu návštevníkom vyveštiť ich budúcnosť. Veštenie prebieha tak, že sa dievča posadí na drevenú hojdačku, ktorá je spustená z boka lode a starec vystrelí tri šípy do obrazu Budhu, ktorý je namaľovaný na boku lode vedľa hojdačky. Počas celej streľby sa dievča pokojne hojdá, usmieva sa na starčeka a na zákazníkov a po vystrelení posledného šípu pošepne starcovi veštbu, za ktorú ohromení rybári ochotne zaplatia.

Rybári si najprv myslia, že dievčina je starcova dcéra, alebo vnučka, ale postupne pochopia, že je to inak. Starec ju našiel opustenú ešte ako dieťa a v podstate ju sám vychoval izolovane od okolitého sveta a rozhodol sa, že keď dosiahne vek sedemnásť rokov, vezme si ju za manželku. Dievča je mladé a krásne a tak sa rybári často pokúšajú niečo s ňou mať, čomu ale vždy zabráni šíp, ktorým starec chráni svoju nevestu. Do jedného rybára sa ale dievča zaľúbi, keď jej mladík predstaví vec, ktorú doteraz nepoznala – modernú hudbu. Tento závan „civilizovaného“ sveta dievčinu úplne očarí a rozhodne sa ísť s mladíkom na pevninu do bežného života. Proti tomu sa ale, samozrejme, postaví starec, ktorý odmieta toto rozhodnutie dievčaťa a snaží sa mu všetkými možnými prostriedkami zabrániť…

Hlavnú úlohu v príbehu a v jeho vnímaní hrá titulná vec, luk. Luk slúži jeho majiteľovi (starcovi) na ochranu, na odstrašenie príliš dotieravých zákazníkov a na vyludzovanie netradičných melódii. Takisto luk a šíp dostanú zaujímavú a rozhodujúcu rolu v závere deja. Luk je aj názvom filmu a mnohonásobným symbolom v príbehu, ktorý je až nezvykle jednoduchý a do seba uzavretý.

Veľkú časť filmu vypĺňajú pohodové, priam až meditatívne zábery na more, počas ktorých divákovi do uší prúdi zaujímavá a netradičná hudba kórejských huslí, ktoré vzdialene svojou stavbou pripomínajú luk, preto bol tento nástroj vybraný ako jediný hudobný doprovod do filmu. Okrem zaujímavého zvuku tohto nástroja je zvuková stopa filmu, ako tradične u Kim Ki-duka, viac menej chabá, veď napríklad starec za celý film nepovie ani slovo a celé jeho herectvo je založené len na gestách a mimike. Meditatívne zábery na morskú hladinu, celová pomalosť filmu a časté rozprávanie obrazom pôsobia niekedy až príliš nudne, na rozdiel napríklad od režisérovho asi najlepšieho filmu 3-iron. Nude napomáha navyše aj jednotvárne prostredie filmu, keď sa celý dej odohráva iba na jednej bárke uprostred mora.

Zo štyroch filmov od Kim Ki-duka, ktoré sa zatiaľ premietali v našich kinách (Jar, leto, jeseň, zima… a jar, Samaritánka, 3-iron a teraz Luk) je Hwal s určitosťou najslabším filmom, ale nedá sa povedať, že by nestál za návštevu kina. Jeho najväčšou chybou je asi až príliš jednoduchý príbeh a vcelku slabá duchovná rovina filmu oproti tým trom spomínaným počinom a dá sa povedať, že emócie sa ako keby vytratili. Zostala viac menej len skvelá umelecká kamera, kórejské husle a netradičný príbeh, ktorý vás môže nudiť, ale môže vás aj baviť. Ale úplne nadšený z neho bude asi málokto.