Lúzri z Wall Street
Wall Street vs. amatérski investori

Film režiséra Craiga Gillespieho rozpráva neuveriteľný príbeh triumfu amatérskych akcionárov. V boji s veternými mlynmi v podobe zazobaných, skorumpovaných finančníkov z Wall Street vsadilo nezávisle na sebe a pod vplyvom jedného rojka niekoľko ľudí svoje peniaze na akcie GameStop. Spoločnosť predávajúca videohry bola považovaná za neatraktívnu a hlúpu investičnú príležitosť prakticky všetkými New Yorskými finančnými žralokmi. Proti najväčším očakávaniam sa podarilo jej akcie vyhnať na obrovské hodnoty, čím si spomínaní amatérski investori (slangovo nazývaní anglickým „dumb money“) významne prilepšili a niektorí rovno zbohatli. Je však potenciál tejto senzácie dostatočne nosný pre filmové spracovanie?

Gillespieho mám pomerne rád. Jeho remake Fright Night (r. 2011) s Colinom Farrellom a predčasne zosnulým Antonom Yelchinom zbožňujem. Nemenej kvalitný zážitok je i biografická Ja, Tonya (r. 2017). Na druhú stranu má austrálsky rodák na konte priemernú komédiu Mamin frajer je postrach (r. 2007) a tematicky pútavé, no v konečnom dôsledku nudné Lars a jeho vážna známosť (r. 2007). A práve v rovine s posledným menovaným sa pohybujú aj Lúzri z Wall Street.

Snímka zaujme hravosťou, ktorá sľubuje vťahujúci zážitok. Strihové koláže a pekný vizuál však plnohodnotne nenahradia absenciu strhujúceho príbehu. Technická stránka sa činí a niet jej čo vyčítať, no pri sledovaní som sa neubránil pocitu, že sa tu kompetentní snažia, takpovediac, variť z vody. Samotný motív triumfu „malého človeka“ nad zlými korporáciami a prehnitým systémom by hladko fungoval na priestore jednej 40-minútovej epizódy nejakej antológie o finančných „zázrakoch“. Stopáž 104 minút skrátka neutiahne – nie bez hluchých miest, naťahovania deja a opakovania sa.

Scenáristické duo Lauren Schuker Blum a Rebecca Angelo sa síce tu a tam vytasí údernú hlášku či dravý dialóg, nedeje sa tak ale natoľko často, aby sa nedostavilo nutkanie vytiahnuť mobil a kontrolovať si sociálne siete – s pribúdajúcimi minútami film diváka stráca. Aj samotný režisér predvádza kvality blízke skôr štandardnej remeselníckej zručnosti, než autorskému, nadpriemernému výkonu. Hanba to nie je, je to proste škoda.

Pozitívom sú herecké výkony. Či už sa bavíme o hlavnej postave investičného sympaťáka, ktorý celý GameStop fenomén v podstate odštartoval v podaní Paula Dana, jeho manželke Shailene Woodley, či bezcharakterných makléroch Setha Rogena, Nicka Offermana, alebo Vincenta D´Onofria. Všetci odvádzajú očakávanú dobrú prácu. Len ten Pete Davidson hrá v každom filme tú istú, otravnú, nesympatickú postavu, ergo samého seba.

Lúzri z Wall Street mali pravdepodobne vidinu kráčať v šľapajach Stávky na neistotu (r. 2015), či Dňa pred krízou (r. 2011). Bohužiaľ, nedokážem posúdiť, nakoľko sa im to podarilo, keďže som ani jeden z uznávaných filmov z prostredia Wall Street nevidel. Dúfam ale, že sú na tom oba spomínané tituly kvalitatívne aspoň o triedu vyššie. Najnovší počin Craiga Gillespieho totiž dopláca na preceňovanie potenciálu hlavného motívu, nedotiahnutý scenár a nevyvážené tempo. Záležitosť na jedno pozretie.