Madame Claude
Servilný životopis kráľovnej francúzskej prostitúcie

Filmové spracovanie životného príbehu si nevyslúži len tak niekto. Život Fernande Grudet bol sfilmovaný dvakrát a pritom jej meno väčšine ľudí nič nepovie. Kontroverzná ikona francúzskych dejín je známejšia pod pseudonymom Madame Claude – ako najslávnejšia kupliarka v Paríži šesťdesiatych rokov. Na Netflixe si teraz môžete pozrieť druhé filmové spracovanie, zachytávajúce životný biznis tejto ženy.

Fernande Grudet sa sama po vojne živila prostitúciou, ako však o sebe tvrdila, nikdy nebola dostatočne krásna na toto povolanie. Preto sa rozhodla vymeniť exekutívu za manažment. Postupne sa vypracovala medzi francúzsku kupliarsku elitu, na kráľovnú prostitúcie. Pod jej tvrdou rukou pracovali stovky dievčat, byť súčasťou jej nevestincov bola pre ne prestíž. Claude si ich vyberala sama svojím nekompromisne prísnym okom, absolútne bez zábran. Ak bolo treba, platila im chirurgické či kozmetické úpravy, v prípade drsnejších sexuálnych praktík zákazníkov im však rany ľútostivo nefúkala. Zaujímalo ju len, či bol klient spokojný a či zaplatil za svoje služby. Čas od času svoje najšikovnejšie a najbližšie brávala na príležitostné dovolenky.

Jej služby vyhľadávali slávni a vplyvní muži – herci, politici či podnikatelia. Vďaka pohybu vo vysokých kruhoch disponovala cennými kontaktmi, ktoré boli zaujímavé pre rôzne záujmové skupiny – no najmä políciu. Sprostredkovanie chúlostivých informácií dávalo zelenú jej biznisu, až kým sa fakty nezačali obracať proti nej. Osudným sa jej stane prijatie šarmantnej a bystrej Sidonie, ktorej vplyvné a prestížne zázemie roztočí špirálu jej budúceho pádu.

Fernande Grudet je nepochybne zaujímavou postavou, jej životný osud ponúka možnosť ošúpať jej charakter ako cibuľu až k jadru. O žene, ktorá sa skrýva za prezývkou Madame Claude sa však nedozvieme nič viac než to, že je tvrdá, neznáša mužov, sex je len prostriedkom na získanie si ich pozornosti, moci a váženého miesta v ich svete, na lásku neverí. Pod jej trpkú schránku bez emócií sa režisérka Sylvie Verheyde neprehrýzla ani náhodou. A k postave, ktorá neprechádza žiadnym vývojom, si nájdete cestu len ťažko.

Madame Claude si nesie so sebou životné traumy, ktorých pozadie si môžeme len domýšľať. Nič totiž nie je dopovedané, všetky podstatné nitky, ktoré ťahajú príbeh, sa vznášajú v trpkých výrazoch tichých scén. Presvedčivý herecký výkon Karole Rocher vás dokáže do tohto príbehu vtiahnuť, bohužiaľ to nestačí. Keď v kľúčových scénach čakáte, že postava už konečne pootvára dvere do svojej podstaty a ľudskosti, dialóg zabuchuje akékoľvek odhalenie rovno pred nosom.

Čitateľnejším transformačným procesom prechádza len postava Sidonie (Garance Marillier), vďaka ktorej film dostáva správny francúzsky šarm a sexi retro atmosféru. Svojím chladným a zároveň vyzývavým správaním si kompenzuje traumatický zážitok z minulosti, s ktorým sa počas filmu vyrovnáva svojským spôsobom. Jej ľady sa lámu a šupiny opadávajú, odhaľujeme beznádejný zámer jej pohnútok, narozdiel od hlavnej hrdinky.

Napriek ľahko erotickej tematike nečakajte žiadne elektrizujúce scény. Vizuálne vás síce poteší pár krásnych nahých ženských tiel, ale vášnivé vzrušujúce napätie sa nedostaví. Akýkoľvek náznak gradácie v deji je zastavený skôr, ako nastúpi jeho potenciál. Prekĺžete po povrchu scén s takou ľahkosťou, ako servilná hlavná postava svojimi emóciami.

I keď je film drámou, v skutočnosti ide viac o nudný životopisný príbeh jednej zaujímavej ženy. V tomto prípade je to škoda nevyužitého potenciálu.