Žáner: biografický, komédia, dráma
Minutáž: 113 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Nigel Cole
Scenár: William Ivory
Kamera: John de Borman
Hudba: David Arnold
Hrajú: Sally Hawkins, Andrea Riseborough, Jaime Winstone, Lorraine Stanley, Nicola Duffett, Geraldine James, Bob Hoskins, Matthew Aubrey, Daniel Mays, Roger Lloyd-Pack a ďalší
Made in Dagenham je ako dobrá správa a tie človek číta rád. Nie je ich popri pretlaku akčňákov po večerných novinách veľa, no v čase únavy z kadejakých kríz od tej finančnej až po duchovnú padne vhod. Dáva nádej, že i ten najobyčajnejší ľudský život môže prispieť svojou troškou. Presne preto – aby ľudstvo nezabudlo a človiečik načerpal silu – preto vznikla historická dráma, ktorá sa zakladá na skutočnom príbehu. Pre potreby dramatizácie sa scenár, pochopiteľne, trochu odklonil od historických reálií. Končí sa nefalšovaným happyendom, ktorý by sa mohol zdať až príliš dokonalý, ak by len nebol pravdivý. Áno, aj pekné a dobré veci sa dejú v tomto svete, ale filmy o nich sa do kín na východ od Západnej Európy dostávajú akosi ťažko. Škoda.
V hlavnej úlohe, ktorá je spojením troch skutočných žien, uvidíte talentovanú Sally Hawkingsovú, držiteľku Zlatého glóbusu a Strieborného medveďa za rolu vo filme Happy-Go-Lucky (2008). Jej postava, Rita, je jednou zo 187 šičiek, jediných žien zamestnaných v obrovskej nadnárodnej automobilke Ford. Píše sa rok 1968 a tieto ženy nemajú veľkú šancu uspieť so svojimi požiadavkami na zlepšenie pracovných podmienok. Manažéri Fordu si zo strachu pred precedensom nemôžu dovoliť ženám vyhovieť a zástupcovia odborov – opäť raz muži – z vlastnej pohodlnosti na vedenie ani nenaliehajú. To sa má zmeniť, keď Rita prevezme zodpovednosť za protest žien, ktorý sa do histórie zapíše ako Štrajk šičiek vo Forde.
Britská dráma je príbehom žien, na ktoré sa každý – aj ich manželia – pozerali zhora. Zachovali si rozvahu, nenechali sa poštvať proti sebe navzájom a dosiahli revolučné právne zmeny, ktorých prospech pociťujú ženy v celom vyspelom svete. Najčarovnejšie na snímke však je, že tieto ženy neboli feministky, nespyšneli zo svojho víťazstva, ani sa nedali na dráhu politických aktivistiek. Vrátili sa k svojim rodinám a k svojej tvrdej práci, čo z filmu robí silné svedectvo o boji za princípy. Pôsobivosť tieto myšlienky zatieni i občasnú tendenčnosť či priamočiarosť deja. Je potrebné dodať, že sa film sa trochu necháva unášať idealizmom a historicko-spoločenské okolnosti sa zdajú byť akosi zjednodušené. Primálo realistické, priveľmi nostalgické či azda primálo sparodizované?
Snímka je vďaka osobnému vkladu režiséra Nigela Colea zaujímavou kombináciou komédie a drámy, ktorá zdôrazňuje silné stránky ženskosti a slabosti mužského pokolenia. Na jednej strane jej teda môžeme vyčítať formu feministicky ladeného rodového stereotypu, na druhej strane filmu nechýba porozumenie rodinných zväzkov, ktoré tichú vojnu rodov kompenzuje. Podobná harmónia vzťahov sála i z početného ženského ansámblu, ktorý sa veľkou mierou podieľa na dobrom pocite, ktorý vo Vás po skončení filmu zaiste zostane.
Made in Dagenham nie je veľkovýpravný, ani hviezdne obsadený. Napriek tomu sa na pľaci zišla partia výborných hercov, vďaka ktorým vznikol film hodnotnejší a zapamätateľnejší než väčšina blockbusterov, ktoré majú to šťastie a dostanú sa do našich kinosál. Nielen preto, ale i pre jeho pozitívne posolstvo si určite nenechajte tento poctivý kúsok britskej kinematografie ujsť.
