Malé deti

Originálny názov: Little Children

Žáner: psychologická dráma/ romanca
Minutáž: 130 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia/USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Todd Field
Scenár: Todd Field, Tom Perrotta (na motívy vlastnej knihy)
Kamera: Antonio Calvache
Hudba: Thomas Newman
Hrajú: Kate Winslet, Patrick Wilson, Jennifer Connelly, Sadie Goldstein, Jackie Earle Haley, Gregg Edelman, Phyllis Somerville

Todd Field. Hovorí vám to meno niečo? A čo film V spálni? Nič? Tak teda dovoľte mi, aby som vám ich predstavil. Pred piatimi rokmi sa na svet dostal malý, nezávislý snímok V spálni. Jednalo sa o mrazivú mozaiku života jednej rodiny a taktiež o takú malú senzáciu. Film získal 5 oscarových nominácií (vrátane troch hereckých a najlepší film) a už vtedy kritici vedeli, že Todda Fielda čaká skvelá budúcnosť. A že sa sakramentsky nemýlili..

Jeho najnovší film Malé Deti je ďalšou mozaikou rodinných osudov odohrávajúcich sa na malom americkom predmestí. Zoznámime sa tu so Sarah, vydatou matkou rozkošnej Lucy. Jej manželom je Richard, reklamný agent. Na druhom konci sa stretnete s rodinou Adamsových. Tú tvorí Brad, dokumentaristka Kathy a ich malý synček Aaron. A tu sa jedného krásneho, slnečného dňa Sarah a Brad stretnú …a problém je na svete.

Na predmestí však žije ešte iná rodinka. Rodina McGorveyovcov. Tú tvorí stará May a jej pedofílny syn Ronnie, ktorého nedávno prepustili z väzenia. Odsúdený bol za to, že sa obnažoval pred malými deťmi… a problém je na svete.

Ďalšou postavou vo filme je, nech to znie akokoľvek zvláštne, samotné predmestie. Je to totiž domov naoko dokonalých rodín ktoré neznesú vo svojich kruhoch nič zvláštne a už vonkoncom nie „kontroverzné“… a problémy sú na svete.

Malé deti sa od Fieldovho predchádzajúceho filmu líšia minimálne. Oba filmy totiž mrazivo realisticky líčia následky nevery, či predsudkov voči „iným“ ľuďom.

No nič, nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem to na rovinu: Malé deti sú najlepší film aký som za poslednú dobu videl. Ten film má všetko. Sú tu dokonalo reálne herecké výkony, skvelá zápletka a ešte lepšia hudba. Ak niekto niekedy vymýšľal definíciu dobrého filmu, určíte myslel na niečo podobné.

Poďme k hercom. Vyhradím si extra priestor pre predstaviteľku hlavnej role Kate Winslet. S čistým svedomím označím Sarah za jej životnú rolu. To, čo tu ona robí, je v dnešnej dobe rarita. Winsletovej je tá postava akoby písaná na každú bunku jej tela, na každý vlas, na každý sval… Je v tej roli doslova dokonalá. Jej Sarah je pocta Flaubertovej pani Bovaryovej (ktorá má vo filme tiež výnimočné postavenie) a jej osud sa nepriamu preplieta s tým Sarinym. Vedel by som tu písať o Katinom výkone celé romány, lenže aj ja mám svoje limity, a tak jediné čo poviem je: skrátka ju treba vidieť.

Ako Sarinho osudového muža zhliadneme rovnako brilantného Patricka Wilsona, ktorý (napriek tomu že Brada hrá skvele) sa však pri svojich ženských kolegyniach beznádejne stráca. Jeho Brad reprezentuje druh typického mladíka a po cely čas si môžete klásť otázku, čo on vlastne v manželstve robí? Jeho „nežnú“ polovičku Kathy si strihla držiteľka oscara Jennifer Connelly, a tu tiež nenachádzam slová, ktoré by opisovali jej herectvo. Jej chladnosť a zároveň nekonečná láska k svojmu manželovi a synovi je tak skutočná a presvedčivá, že svojim výkonom za tých 130 minút dokázala aspoň mne, že v manželstve má miesto aj láska.

Vo filme tiež zažiaril Jackie Earle Haley, a to v úlohe pedofilneho Ronnieho. Nebudem nič zatajovať, k pedofilom a k veciam s tým spojene chovám hlboký odpor, a tak som sa na jeho postavu už od začiatku díval s predsudkami, keďže už podľa tvare spoznáte, že sa nejedná o dobrého človeka. Ale Todd Field nie je moralizujúci režisér. Ronnieho totiž vykresľuje v diametrálne odlišnom svetle, než sme na postavy podobného typu zvyknutý. Jeho chovanie neospravedlňuje, no zároveň ho ani neobhajuje. No a samozrejme, nemôžem zabudnúť na jeho matku May, ktorú s babičkovským šarmom stelesnila Phyllis Somervillova. Ona reprezentuje akoby takú „staršiu“ verziu Bradovej ženy, keďže aj ona chová voči svojmu synovi nekonečnú lásku, nehladiac na to, akú ma diagnózu u psychiatra, či dôvoď jeho väzby.

A teraz ďalší triumf Malých detí, ktorým je Thomas Newman – autor hudby. Newman „zhudobnil“ aj film V spalní a i tentokrát, ostatne ako vždy, zabodoval. V Malých deťoch používa svoje obľúbené motívy jednoduchého piana alebo dramatického cella. Jeho hudba vlastne funguje ako ďalšia postava vo filme a podľa môjho názoru, by taká filmová hudba mala byť.

Malé deti sú skvelý film. Majú všetko, čo by mal film mať. Nachádzajú sa tu scény ktoré nedostanete z hlavy minimálne týždeň (Kathyno podozrievanie, či dopis pre Ronnieho patria medzi vrcholy filmu). Aby som nezabudol, film je určený najmä náročnému divákovi, ktorý je schopný stať sa tichým pozorovateľom osudov filmových postáv. Ten, ktorý vie, že niekto ako Sarah, či Brad, môžu žiť aj oproti nám.

Nezabudnuteľná ukážka špičkovej filmárčiny. Je to silné kafe (a nie každý to rád silné..), ktoré si ja osobne zopakujem. Je to presne to, ako som označil aj film V spálni: je to film s veľkým F.