Malevolent
Ďalší horor z Netflixu, ktorý sa naozaj snaží

Hororový žáner je pre tvorcov ťažký okrem iného aj kvôli absencii kvalitných zápletok, ktoré sa akoby vyčerpali. Malevolent si však ide svojou cestou a nekopíruje úplne všetky aktuálne hororové trendy.

Príbeh filmu sa odohráva v minulom storočí. Partia mladých ľudí na čele so súrodencami Angelou (Florence Pugh) a Jacksonom (Bel Lloyd-Hughes) si popri vysokej škole privyrába vyháňaním duchov. Viac než o serióznu prácu však ide o oblbovanie dôverčivých ľudí, ktoré vedie k zaplateniu účtov za bývanie. Problémom však je, že Angela, ktorá vystupuje ako médium, má skutočne nadprirodzené schopnosti. Vďaka nim, okrem iného, vidí v tmavých kútoch domov postavy skryté pred bežnými smrteľníkmi.

Na jednom takom vyháňaní duchov sa situácia zvrtne. Miesto nie je tým, za čo ho majiteľka nehnuteľnosti vydáva a viac než o oslobodenie nepokojných malých týraných dušičiek pôjde o holý život. Skutočné zlo sa totiž neskrýva medzi mŕtvymi.

Malevolent útočí zaužívanými postupmi. Remeselne slušne zvládnutý obraz je v kontraste s dejom, ktorý má potenciál. Od základného námetu však často vedie dlhá cesta k hotovému scenáru, a tak to bolo zrejme aj tu. Vidieť tu snahu o niečo nadpremierné, ale jednoducho nepodarilo sa. Filmu chýba príliš veľa vecí na to, aby vystúpil z kategórie nudného hororu.

V prvom rade je problém v zápletke. Je jednoduchá, čo by nevadilo, horšie však je, že všetko okolo nej je príliš neoriginálne. S jednoduchosťou sa však v tomto prípade spája minimum dynamiky. To spôsobuje, že vo filme sa neraz objaví hluché a nudné miesto, ktoré odsúva do úzadia aj niektoré celkom slušné nápady.

Veľa náznakov, žiadna hĺbka. Malevolent má ambíciu byť aj akousi sociálnou sondou do života súrodencov, ktorých ovplyvnila smrť ich matky. Nedeje sa však tak a dej len kĺže po povrchu, nezaujímavo čosi naznačí a v závere to „zabije“ poslednou scénou. Pritom toto mal byť hlavný motív, na ktorom film stojí.

Z postáv vynikne hlavná hrdinka, ostatní sú takpovediac do počtu (nie vždy vlastnou vinou). Pochváliť treba strašidelnú stránku filmu. Islandský režisér Olaf de Fleur Johannesson šetril ľakačkami, niekoľko príjemných pokusov o vytvorenie desivej atmosféry mu vychádza a prítomné nadprirodzeno vyzerá takmer uveriteľne.

Malevolent sa pokúsil o výkrik do sveta hororov. Žiaľ, musím skonštatovať, že ho počul len málokto. Film sa snažil nebyť ako ostatné, príliš veľkou povrchnosťou však ničil svoj potenciál a nedotiahol do konca to podstatné. Preto sa nedá hodnotiť inak, ako priemerne.

---